Washington/Moskva 9. septembra 2023 (HSP/responsiblestatecraft/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Publicista Walter Russell Mead si myslí, že Západ môže zničiť Rusko tým, že naň bude útočiť všade, píše o tom Daniel Larison pre Responsible Statecraft
Jastrabí kritici Bidenovej administratívy už rok a pol neustále agitujú za eskaláciu situácie na Ukrajine.
Nech už Biden urobil čokoľvek na podporu Ukrajiny, jastrabi sa sťažujú, že bol príliš pomalý a príliš zdržanlivý v tom, čo USA poskytovali, a často vyzývali Washington, aby vojnu zintenzívnil alebo rozšíril. Našťastie pre USA a Európu Biden ignoroval ich najagresívnejšie požiadavky a zvyšok pomaly odkladal.
Najnovší návrh prominentného Bidenovho kritika však sľubuje zopakovanie niektorých najhorších chýb studenej vojny, pričom na boje v Európe bude mať len malý alebo žiadny vplyv.
Komentátor Wall Street Journalu Walter Russell Mead si myslí, že správnym spôsobom, ako vyčerpať Rusko v opotrebovacej vojne, je útočiť na ruské záujmy vo vzdialených, okrajových oblastiach po celom svete. Mead tvrdí, že “pôsobíme v prostredí bohatom na ciele”, aby sme Kremľu “vrátili náklady na vojnu domov”, a uvádza rad politík, ktoré sú buď neuskutočniteľné, kontraproduktívne alebo zbytočné.
Okrem iného vyzýva USA, aby “rozvinuli” Wagnerovu skupinu v Saheli, spolupracovali s Tureckom a ďalšími krajinami, aby “Putinova prítomnosť v Sýrii bola ruinujúco drahá”, vyvíjali tlak na ruské sily v Moldavsku a “zamerali sa na Putinových spojencov v Latinskej Amerike”.
Aj za predpokladu, že by bolo praktické a múdre, aby USA urobili niektorú z týchto vecí, je ťažké si predstaviť, ako by významne oslabili vojnové úsilie Ruska alebo pomohli Ukrajine v opotrebovacej vojne. Ak by sa USA podarilo natoľko skomplikovať situáciu ruským silám a žoldnierom v iných častiach sveta, že by sa Moskve už neoplatilo ich tam držať, viedlo by to len k presmerovaniu ďalších zdrojov a ľudskej sily do bojov na Ukrajine.
Nie je jasné, prečo sa Mead domnieva, že USA a “ich spojenci v Európe a Perzskom zálive” majú kapacity na elimináciu ruského vplyvu v Saheli. Francúzsky vplyv je v mnohých krajinách na ústupe, partneri USA neustále strácajú kontrolu vo vojenských prevratoch a takzvaní “spojenci” zo Zálivu nie sú v politických a vojenských krízach v celej Afrike spoľahlivo na rovnakej strane ako USA. Problém nebol v tom, že USA a ich spojenci “pasívne stáli bokom”, ale v tom, že aktívne presadzovali militarizovanú politiku, ktorá im opakovane vybuchla do tváre. Rusko dokázalo niektoré z následných otrasov využiť vo svoj prospech.
Hoci presne nešpecifikuje, ako by USA “zlikvidovali” ruských žoldnierov, pravdepodobne by to zahŕňalo väčšiu vojenskú stopu a ešte intervenčnejšiu politiku, než akú už USA uplatňujú. Ako by mali USA pôsobiť v krajinách, kde vládnu junty, ktoré spolupracujú s Ruskom, sa tiež príhodne vynecháva. Má Washington “zvalcovať” aj tieto juntové režimy? Veľa šťastia americkým predstaviteľom, ktorí by museli vysvetliť, prečo sa v záujme pochybnej snahy vykrvácať Rusko posielajú do západnej Afriky ďalší americkí vojaci, ktorí by mohli byť v nebezpečenstve.
Mead nikdy nevysvetlí, prečo by sa Turecko a nemenované “susedné štáty” chceli zúčastniť na jeho protiruskej koalícii v Sýrii. Nevysvetľuje ani to, prečo by spôsobenie strát Rusku v Sýrii nevyvolalo Ruskom podporovanú odvetu proti americkým silám tam a inde na Blízkom východe. Pripisuje USA a ich spojencom prakticky neobmedzenú moc spôsobiť Rusku vážne škody bez toho, aby zvážil potenciálne náklady alebo premyslel, čo by nasledovalo. Meadove odporúčania by účinne znepriatelili Moskvu a vyvolali odvetu, ale prakticky by nijako nepomohli Ukrajine. Údery na žoldnierov v Mali a vojakov v Sýrii nepomôžu Ukrajine prekonať jej nevýhodu v počte ľudí ani eliminovať ruskú obranu.
Návrh pre latinskoamerické štáty je zrejme najprepracovanejší. USA už trestajú viaceré regionálne krajiny s úzkymi väzbami na Moskvu ničivými sankciami, čo spôsobilo, že tieto štáty sa viac spoliehajú na Rusko. Mead nešpecifikuje, čo má na mysli, keď hovorí, že USA by sa mali “zamerať” na tieto krajiny, ale nie je ťažké si predstaviť, že by mohol navrhovať nejaké úsilie o zmenu režimu. Nie je veľa vecí, ktoré by poškodili povesť Spojených štátov v Latinskej Amerike viac ako návrat k starým zlým časom sponzorovania prevratov s cieľom prinútiť susedné krajiny, aby sa podriadili línii Washingtonu.
Ak by Spojené štáty zaujali “koordinovaný prístup k vytlačeniu Ruska zo západnej pologule”, podkopali by svoje vzťahy s mnohými susedmi a možno by dokonca niektoré štáty, ktoré sedia pri plote, priblížili k Moskve. Ťažkopádne pokusy o zastrašovanie latinskoamerických krajín by zďaleka neoslabili ruský vplyv, ale boli by propagandistickým prevratom pre Moskvu a zosmiešnili by tvrdenie Washingtonu, že každá krajina si môže vybrať svojich partnerov a spojencov.
Posledná vec, ktorú by USA mali robiť, je stupňovať súperenie s Ruskom v iných regiónoch. Hrozilo by, že to poškodí záujmy USA v cieľových oblastiach, a vystavilo by to americké sily, ktoré sa tam už nachádzajú, ďalším rizikám, pričom by sa viac týchto síl dostalo do nebezpečných situácií. Mohlo by to tiež vytvoriť ďalších nepriateľov a odcudziť potenciálnych partnerov, keďže Washington by dal jasne najavo, že jeho politika na Ukrajine má prednosť pred všetkým ostatným. USA majú dosť ťažký čas na to, aby v mnohých častiach sveta obhájili svoju podporu Ukrajine, a ak by sa rozhodli začať vojnu na iných kontinentoch úderom na ruské záujmy, čelili by ešte väčšej skepse.
Mead tieto absurdné návrhy označuje za “inteligentnejšie a politicky udržateľnejšie spôsoby” pomoci Ukrajine proti Rusku, ale na ďalšom podnecovaní nestability v Saheli a Sýrii v mene ubližovania Moskve nie je nič inteligentné. Súperenie s Ruskom sa tým uprednostňuje pred životmi a záujmami ľudí v postihnutých krajinách. Opakuje sa tak chyba z čias studenej vojny, keď sa tieto krajiny považovali len za bojiská, o ktoré sa bude bojovať a ktoré sa potom opustia, keď súperi stratia záujem. Nič z toho by Ukrajine ani v najmenšom nepomohlo, ale pravdepodobne by to zvýšilo náklady Spojených štátov a krajín, ktoré by boli týmito hlúpymi návrhmi postihnuté.
Namiesto snahy rozšíriť konflikt do ďalších kútov sveta by USA mali zamerať svoje úsilie na snahu nájsť spôsob, ako zastaviť boje na Ukrajine prostredníctvom prímeria, ktoré by sa mohlo stať základom trvalejšieho prímeria.
Prečítajte si tiež: