Môj profil 
Predplatné
Denník uvádza, že tento krok posilní ochranu Spojených štátov a Japonska pred balistickými raketami Severnej Kórey.
Ak chcete zvýšiť šancu na zostrelenie balistickej rakety, je potrebné udrieť hneď po jej vypustení, teda ešte pred oddelením hlavíc. Preto je najvhodnejším miestom pre rozmiestnenie rakiet ostrov Iturup, píše autor článku.
“Rakety vypustené z KĽDR na USA poletia na severovýchod cez územie ruského Prímorského kraja. V súvislosti s tým, aby sme zaútočili na medzikontinentálnu balistickú raketu v začiatku záverečnej fázy, je potrebné vykonať zásah z miesta, ktoré sa nachádza severovýchodne od Hokkaidó,” uvádza sa v denníku.
V článku sa tiež píše, že ostrov Iturup bude musieť byť začlenený do amerického systému protivzdušnej obrany, ktorý chráni Európu pred Iránom.
Japan Business Press pripúšťa, že by to USA umožnilo zablokovať základňu Tichooceánskej flotily – nezamŕzajúci prístav Vladivostok. Rusko za pomoci týchto štyroch ostrovov kontroluje Katarínsky prieliv medzi ostrovmi Kunašir a Iturup, ktoré poskytujú prístup na otvorené more.
“Ak sa Rusko vzdá všetkých štyroch ostrovov alebo len troch, s výnimkou Iturup, potom je veľmi pravdepodobné, že Japonsko a USA zablokujú Katarínsky prieliv,“ predpokladá japonský denník.
Okrem toho sa v článku uvádza, že rozmiestnená americká protivzdušná obrana umožní oveľa rýchlejšie sledovať štarty ruských rakiet z Ochotského mora.
“Pre Rusko je Ochotské more “posvätným obydlím” strategických ponoriek, preto v tejto oblasti hliadkujú mnohé lode a na Kurilských ostrovoch sú nasadené protilietadlová rakety. Ak však budú ostrovy prenechané (Tokiu, pozn. red.) a na ostrovoch sa objavia japonsko–americké sily, potom vznikne akási trhlina v obrannej línii chrániaca ponorky,” tvrdí autor článku.
Japonský denník ďalej zdôrazňuje, že Moskva pravdepodobne nebude chcieť prenechať tieto ostrovy Japonsku, pretože pre ňu majú príliš veľkú vojenskú hodnotu. Preto by si japonskí diplomati, ktorí o tejto otázke vyjednávajú, mali byť dobre vedomí, čo pre Rusko tieto ostrovy znamenajú, a až na základe toho viesť dialóg.
Kurilská otázka
Dlhoročný dialóg medzi Ruskom a Japonskom “marí“ absencia mierovej dohody.
Japonsko si nárokuje ostrovy Kunašir, Šikotan, Iturup a Habomajské ostrovy. Odkazuje pritom na dvojstranný Traktát o obchode a hraniciach z roku 1855. Pokrývanie ostrovov si Japonsko stanovilo ako svoju podmienku pre uzavretie mierovej zmluvy s Ruskom, ktorá nebola podpísaná od konca 2. svetovej vojny.
V roku 1956 podpísali ZSSR a Japonsko spoločné vyhlásenie, v ktorom Moskva súhlasila s tým, že po uzavretí mieru posúdi možnosť prenechania Habomajských ostrovov a ostrova Šikotan. Aký je osud ostrova Kunašir a Iturup nebolo spomenuté. ZSSR dúfal, že tento dokument ukončí spor, ale Japonsko ho považoval iba za súčasť riešenia tohto problému. Ďalšie rokovania však boli neúspešné.
Pozícia Moskvy spočíva v tom, že sa južná časť Kuril stala súčasťou ZSSR po druhej svetovej vojne, a preto nemožno pochybovať o ruskej zvrchovanosti nad ostrovmi, ktorá má navyše príslušný medzinárodný právny rámec.
V novembri, po stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina a japonského premiéra Šinzó Abeho, ktoré sa konalo v Singapure, strany informovali o urýchlení procesu vyjednávania ohľadom mierovej zmluvy týkajúcej sa Kuril. Ako základ zvolili dokument z roku 1956, čo sa stalo dôležitým ústupkom zo strany Japonska.
Rokovanie je však komplikované tým, že Tokio podporuje protiruské sankcie.
.jpg)
