Môj profil 
Predplatné
Na tohtoročnom hlavnom podujatí v meste Hirošima sa zúčastnili preživší, príbuzní a malá skupina zahraničných predstaviteľov. Modlili sa za tých, ktorých atómová bomba zabila alebo zranila, a vyzvali na svetový mier.
Verejnosť mohla obrad sledovať len na internete.
Účastníci, mnohí z nich v čiernom oblečení a s rúškom na tvári, sa ticho pomodlili presne o 08.15 h miestneho času (01.15 h SELČ) – práve vtedy 6. augusta 1945 dopadla na Hirošimu prvá jadrová bomba použitá v čase vojny.
Po modlitbe starosta Hirošimy Kazumi Macui v prejave upozornil, že svet sa musí zjednotiť a čeliť celosvetovým hrozbám, napríklad pandémii koronavírusu, ale tiež varovať ľudí pred nacionalizmom, ktorý vyústil do druhej svetovej vojny.
“Nesmieme nikdy dovoliť, aby sa táto bolestná minulosť zopakovala. Občianska spoločnosť musí odmietnuť sebecký nacionalizmus a spojiť sa proti všetkým hrozbám,” povedal starosta.
Ľudstvo sa musí “zjednotiť voči hrozbám a vyhnúť sa opakovaniu našej tragickej minulosti”, dodal Macui. Tak ako každý rok aj vo štvrtok vyzval na budovanie sveta bez jadrových zbraní.
Útok atómovou bombou na Hirošimu si vyžiadal životy približne 140.000 ľudí, mnohí z nich zomreli okamžite a ďalší v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov – trpeli chorobou z ožiarenia, devastačnými popáleninami a ďalšími poraneniami.
O tri dni, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty druhú atómovú bombu, na mesto Nagasaki, kde zahynulo 74.000 ľudí.
Mnoho tradičných podujatí pri príležitosti pochmúrneho výročia bolo zrušených z dôvodu pandémie, takisto celosvetovej hrozby, ktorá v niektorých preživších v Japonsku oživuje dobre známy strach. Cíti ho aj 83-ročná Keiko Ogurová, ktorá prežila bombový útok na Hirošimu.
Keď prepukla nákaza koronavírusom, “pripomenulo mi to strach, ktorý som cítila hneď po bombovom útoku… nikto tomu nemohol ujsť”, povedala Ogurová novinárom minulý mesiac.
Takisto vyzvala ľudí po celom svete, aby si uvedomili potrebu bojovať proti problémom spoločne, ako jeden človek.
“Či už je to koronavírus alebo jadrové zbrane, prekonať sa to dá jedným spôsobom – súdržnosťou ľudstva,” dodala.
Významné výročie tento rok je poznamenané aj zmenšujúcim sa počtom ľudí, čo útoky atómovou bombou prežili, v Japonsku známych pod názvom “hibakuša”.
Tí, čo ešte žijú, boli v čase útokov atómovou bombou väčšinou dojčatami alebo malými deťmi. Ich úlohou je udržiavať spomienky živé, ale ako starnú, výzvy na zákaz jadrových zbraní sa im zdajú čoraz naliehavejšie.
Aktivisti a preživší vytvorili archív všetkého, od zaznamenaných svedectiev ľudí hibakuša až po ich básne a kresby.
Ale mnohí majú obavy, lebo záujem o tieto bombové útoky slabne, pretože sa strácajú za horizontom prežitých skúseností a miznú v minulosti.
