Jaceňuk a Porošenko: Koniec tandemu

Kyjev 13. apríla 2016 (HSP/Svesna/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)

Ťažko skúšaná Ukrajina si trochu vydýchla. Bežnými Ukrajincami nenávidený Jaceňuk, ktorý si kvôli svojmu výzoru vyslúžil nelichotivú prezývku “Králik”, oznámil svoju rezignáciu na post premiéra. Rezignovať sa rozhodol s vlastnej iniciatívy, pričom potvrdil, ako sme už písali, že teraz vidí svoje úlohy širšie, ako sú právomoci hlavy vlády. Svojimi vyhláseniami trochu zaskočil ukrajinských expertov (ruských politických expertov nezaskočil, pretože tí majú o Jaceňukovi dlhodobo nelichotivý názor).

Ukrajinskí experti si teraz kladú otázku. Čo vlastne Jaceňukove vyhlásenie znamená? Možno chcel bývalý premiér Ukrajiny naznačiť že očakáva svoje širšie uplatnenie za hranicami Ukrajiny – niekde v Európe alebo Amerike. S desiatkami miliónov dolárov, ktoré získal podľa ruských zdrojov počas svojho účinkovania na poste ukrajinského premiéra, bude určite môcť riešiť všetko možné a so širokým rozmachom.

Pritom Jaceňuk na Ukrajine toho dokázal naozaj mnoho. Znížil životnú úroveň Ukrajiny, krajina sa počas jeho pôsobenia vo funkcii premiéra dostala na hranicu defaultu, zlikvidoval priemysel a začal proces rozpredaja ukrajinskej pôdy a nerastného bohatstva zahraničným firmám.

V podstate ale Jaceňuk ani neklamal, pretože v jednom vo svojich televíznych vystúpení v čase, keď sa len ukrajinský Majdan začínal, Jaceňuk doslovne povedal: “Dajte nám dva roky a Ukrajinu nespoznáte”. To, že väčšina Ukrajincov si myslela, že sa za ten čas Ukrajina vyrovná USA alebo Nemecku, predsa nie je Jaceňukov problém, ale problém bežných Ukrajincov, ktorí nechápu logiku politických vyhlásení.

Čo sa týka jeho demisie, väčšina expertov je presvedčená, že jeho odchod ukončil existenciu tandemu Porošenko – Jaceňuk, ktorý síce škrípal  a ani poriadne nefungoval, bol však projektom USA a na jeho trvaní nástojil ešte minulý rok viceprezident USA J. Biden aj pri svojej návšteve v Kyjeve

Znamená to azda, že USA sa vzdávajú svojích hlavných hráčov na ukrajinskej politickej scéne? Zdá sa, že nie, pretože americký veľvyslanec na Ukrajine Payett sa už nechal počuť, že odchodom Jaceňuka je ohrozená politika reforiem, euroasociácie, vyplnenia Minských dohovorov a pod. Payett vyjadril presvedčenie, že nástupca Jaceňuka bude pokračovať v jeho šľapajách a načrtnutom programe.

Podľa mienky mnohých ruských expertov však ide len o slová, určené ušiam “majdanutých a pravdoláskarov” s cieľom upokojiť ich. Na Ukrajine sa odchodom Jaceňuka podľa týchto expertov začne nová etapa “revolúcie dôstojnosti”. Tá sa prejaví brutálnym zápasom politických aktérov o získanie čo najväčšieho vplyvu v krajine, samozrejme aj za cenu vzniku demokratickej diktatúry.

Odchod Jaceňuka je prejavom vnútornej krízy, ktorú sa snažil Washington oddialiť. Podľa Pjakina však USA predpokladali odchod Jaceňuka až v máji 2016 a jeho odchod mal súvisieť s nárastom napätia na východe Ukrajiny. V máji by sa totiž malo začať podľa niektorých ruských expertov začať nové kolo bojov medzi “bandou v Kyjeve” a Doneckou i Luhanskou republikou.

Samozrejme, ani Porošenkova pozícia nie je istá. Finančný škandál, ktorý v posledných dňoch otriasol Ukrajinou a týkal sa priamo Porošenka, oslabil aj jeho pozície. Možno by to znamenalo, že USA sa rozhodli odstaviť aj Porošenka a vsadiť na nového politika, ktorý bude lepšie vypĺňať ich rozkazy a “umývajú si ruky”. Porošenka evidentne rozrušila aj návšteva v Japonsku, kde mu Japonci na záver ukázali skáčuceho robota. Podľa prívržencov konšpiračných teórii to totiž vyzerá tak, že skáčucim robotom sa Japonci Porošenkovi vysmievali z ukrajinského poskakovania na Majdane. Najlepšie je, že nakoniec robot Porošenkovi zamával (na rozlúčku?). Pritom každý vie, že Japonci sa na znak úcty ukláňajú a nemávajú.

Video skáčuceho robota a kyslý výraz tváre Porošenka i jeho suity si môžete pozrieť tu.

https://youtu.be/0P4-m8D2u1s

Jacenjuk bol od začiatku krízy na Ukrajine “jastrabom” a spoločne s Avakovom tvrdým zástancom vojny voči odbojným regiónom, pričom obaja participovali aj na organizovaní nacistických a zločineckých bataliónov ako Azov alebo Ajdar.

Grojsman, ktorý mal nahradiť Jacenjuka v kresle ukrajinského premiéra odmietol kreslo premiéra prijať. Takže sa do hry dostali ďalší kandidáti – krvavý pastor Turčinov, Lucenko, Kubina, možno sa o post premiéra Ukrajiny pobijú aj Timošenková a homosexuál Ljaško – ten možno doslovne, ako o tom svedčí aj staršie video z kuloárov ukrajinského parlamentu.

Video inzultovaného Ljaška si môžete pozrieť tu

https://youtu.be/w2J3SB378b0

Čiernym koňom rozohranej partie o kreslo premiéra môže byť aj ex prezident gruzínska Saakašvili. Ten sa už nechal počuť, že pád nenávideného “Králika” inicioval on a vpodstate Porošenko s tým len súhlasil. Ambície a plány  Saakašviliho môžu byť pritom hlbšie, známe sú jeho rozpory s Porošenkovým hráčom Vitalijom Kovalčukom, ktorého Saakašvili obvinil zo snahy prenechať Odessu, separatistom.

Podľa niektorých ruských a ukrajinských expertov odchod Jacenjuka môže byť aj pokusom o vznik diktatúry na Ukrajine, čím sa táto diktatúra skončí je ťažké povedať. Odchod Jacenjuka môže v budúcnosti priniesť so sebou nielen väčšiu destabilizáciu, ale aj nárast odstredivých tendencíí jednotlivých ukrajinských regiónov a oslabovanie pozícii oficiálneho Kyjeva, ktorých oligarchovia sa cítia v mnohých prípadoch ako malí Napoleonovia. Oslabovanie jednotnej Ukrajiny a jej prípadná parcelizácia sa z geopolitického hľadiska samozrejme nehodí Rusku, ktoré by najradšej udržalo Ukrajinu celistvú a pod svojím skrytým politickým vplyvom.

Nárast politického napätia na Ukrajine, súvisiaceho s odchodom Jacenjuka a odstredivé tendencie regiónov sa môžu podľa niektorých ruských expertov pozitívne prejaviť na východe Ukrajiny. Títo experti si totiž nevedia predstaviť, ako by  v dobe politického chaosu mohla Ukrajina úspešne bojovať s Doneckou a Luhanskou republikou. Tvrdia, že v terajšej politickej a ekonomickej situácii ukrajinská armáda ktorá vpodstate nechce bojovať, nemá letectvo a má zastaralé zbrane dokáže maximálne delostrelecky ostreľovať pozície Donecka a Luhanska

Ja osobne nie som až taký optimista, v Sýrii sú oblasti pod kontrolou teroristov v oveľa destabilizovanejšej situácii ako Ukrajina a keď USA chcú a tieto teroristické organizácie aj podporujú, tak teroristi bojujú.  Mienka civilného obyvateľstva teroristov a ich mecenášov absolútne nezaujíma, pre nich sú to podľa prívržencov konšpiračných teórii len obete a spotrebný, zbytočný materiál.

Podobne to môže vyzerať aj na Ukrajine – veď totálny chaos a možnosť rabovať u nenávidených “vaťákov” (hanlivé označenie Rusov Ukrajincami, vaťák – vatovaný kabát) je snom mnohých militantných  Chochlov (hanlivé označenie Ukrajincov Rusmi kvôli ich čubám – copom na vyholených hlavách). Jediné čo príslušníci Pravého sektora a bataliónov ako Azov, Ajdar, Kyjevská Rus a pod. trápi je skutočnosť, že separatisti sú dobre vyzbrojení a svoje zbrane dokážu bravúrne používať.  Svedčia o tom aj vysoké bojové straty medzi členmi Pravého sektora a dobrovoľníckych bataliónov.

Video s piesňou z bojov na Donbase si môžete pozrieť tu.

https://youtu.be/etU6x22sEXE

Keďže je príslušníkov dobrovoľných bataliónov pomenej, možno ich počet vhodne doplniť presunutím teroristov zo Sýrie, Afganistanu, Čečenska, Turecka, Saudskej Arábie, Gruzínska prípadne posilniť žoldniermi s rôznych žoldnierských zoskupení (Academi – bývalý Blackwater) či dobrovoľníkov, prípadne inštruktorov z krajín NATO. Teroristická turistika funguje, o čom sa môžeme dennodenne presvedčiť sledovaním správ zo Sýrie, Sudánu, Afganistanu, Náhorného Karabachu, Ukrajiny a pod. Čo by takúto žoldniersko-teroristickú turistiku dokázalo úspešne a pomerne bezbolestne ukončiť je vyschnutie  “zelenopapierikových” finančných tokov od mecenášov smerom k teroristom.

Prívrženci konšpiračných tvrdení radi poukazujú aj na nebezpečenstvo, že sa vojna z destabilizovanej Ukrajiny môže preliať do Ruska a aj do Poľska a strednej Európy (tvrdí to aj Pjakin). Práve konflikt všetkých proti všetkým, podporený navyše silnou imigračnou vlnou moslimov do Európy by výrazne oslabil Európu. Tá by sa dostala do silnejšej závislosti od USA (aj cez nevýhodné dohody TTIP, tvrdo presadzované Bruselom). Oslabenie Európy a hypotetický pád Ruska by tak potvrdil ďalšiu existenciu USA v pozícii svetového hegemóna a pravdepodobne ďalším fackovacím panákom v poradí by sa pre „Impérium Chaosu“ stala Čína.

Je však zrejmé, že Rusi a Číňania si túto eventualitu uvedomujú a prijali opatrenia, aby táto eventualita ostala naozaj len eventualitou. Držíme im palce.

Branislav Krasnovský