Môj profil 
Predplatné
Franz Kafka (1883-1924) bol pražský nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, ktorý je zaraďovaný medzi najvplyvnejších autorov 20. storočia. Jedným z jeho najznámejších diel je jeho posmrtne vydaný román Proces.
Spomínaný dlhoročný súdny spor, ktorý niektorým svojou absurdnosťou pripomínal práve toho Kafkovo dielo, sa týkal doposiaľ nepublikovanej zbierky Kafkových rukopisov nachádzajúcich sa v Izraeli a vo Švajčiarsku.
Aké texty táto zbierka obsahuje, nie je jasné. Objavili sa špekulácie, že by sa v nej mohli nachádzať aj záverečné časti niektorých nedokončených Kafkových diel. Niektorí vedci však varujú, že žiadne prevratné objavy očakávať nemožno.
Desaťročie trvajúci právny spor uzavrel minulý týždeň verdikt okresného súdu vo švajčiarskom Zürichu. Podľa neho možno otvoriť niekoľko trezorov nachádzajúcich sa v tomto meste, v ktorých sú uložené Kafkove texty, a ich obsah previezť do Izraelskej Národnej knižnice.
Izraelský najvyšší súd už predtým vydal obdobné rozhodnutia v prípade iných rukopisov Franza Kafku, ktoré boli ukryté v sejfoch izraelskej banky a v jednom byte v Tel Avive.
Kafka krátko pred svojou smrťou zveril svoje nevydané diela svojmu priateľovi Maxovi Brodovi a požiadal ho, aby ich spálil. Brod však jeho želanie ignoroval a väčšinu z rukopisov, ktoré mu zosnulý spisovateľ zveril – vrátane románov Proces, Zámok a Amerika – napokon vydal. Týmto spôsobom zaistil predtým málo známemu autorovi celosvetové uznanie.
Max Brod, ktorý v roku 1938 emigroval pred nacistami do vtedajšej Palestíny, však všetky Kafkove rukopisy nezverejnil. Pred svoju smrťou v roku 1968 zveril ich nepublikovanú časť svojej sekretárke a zrejme i milenke Esther Hoffeovej s tým, že ich má odovzdať nejakej akademickej inštitúcii.
Hoffeová si však rukopisy namiesto toho ponechala a časť z nich dokonca draho predala na dražbách. Po jej smrti v roku 2008 si nárok na tieto texty uplatňovali jej dcéry Eva Hoffeová a Ruth Wieslerová. V poslednej fáze bojovali o zvyšok zbierky Wieslerovej dcéry, ktoré argumentovali, že Kafkove rukopisy legálne zdedili. Ich právnik označil rozhodnutie zürišského súdu za “nehanebnú” lúpež a popretie práva na osobné vlastníctvo.
Izraelská národná knižnica naproti tomu tvrdí, že všetky Kafkove diela sú kultúrnym dedičstvom, ktoré patrí celému židovskému ľudu a svetovej verejnosti.
“Vítame verdikt súdu vo Švajčiarsku, ktorý je v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami izraelských súdov,” uviedol David Blumberg, riaditeľ Izraelskej národnej knižnice, ktorá je mimovládnou neziskovou organizáciou.
Na základe minulotýždňového verdiktu knižnica “dokončí prípravy na prijatie celej literárnej pozostalosti Maxa Broda, ktorá bude náležite spracovaná a sprístupnená širšej verejnosti v Izraeli a vo svete,” uviedol Blumberg.
Niektorí bádatelia však v tejto súvislosti varujú pred prehnanými očakávaniami. “Je veľmi nepravdepodobné, že (v tejto zbierke) objavíme nejaké Kafkovo neznáme majstrovské dielo,” tvrdí Benjamin Balint z Van Leer Jerusalem Institute. Všetky Kafkove texty však podľa neho majú stále svoju hodnotu, pretože na nich spočíva akási zvláštna “aura” tohto pražského židovského spisovateľa.
.JPG)
.jpg)
