Jeruzalem/Moskva 19. apríla 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev, Pool)
Izrael sa v úsilí o udržanie si v šesťdňovej vojne podmanených Golanských výšin spolieha na Putina: Rusko počas vojny v Sýrii ukázalo prekvapivo dobrú kooperáciu. To však trápi Američanov. Nemecko hrá nepríliš šťastnú úlohu pri hroziacom konflikte
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael Golanské výšiny už nikdy nevráti Sýrii. V symbolickom akte sa izraelský kabinet prvýkrát stretol na Golane.
Golanské výšiny boli obsadené v šesťdňovej vojne a pripojené k Izraelu 14. decembra 1981, podľa izraelského práva. Dňa 17. decembra 1981 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, podľa ktorej anexia nebola uznaná.
Avšak tento stav netrvá večne. Geopolitická situácia na Strednom východe sa zmenila. Osobitnú úlohu má Rusko, ktoré má s Izraelom bližší vzťah ako v minulosti. Miliónov Rusov emigrovalo v posledných desaťročiach do Izraela a majú blízky vzťah s Ruskom. Ruský prezident Vladimir Putin súhlasil pred vstupom do Sýrie s Izraelom o úzkej spolupráci. Dohody medzi oboma krajinami od tej doby fungujú hladko, ako opakovane potvrdila izraelská strana.
Najsilnejší argument by mal byť hospodársky vývoj oblasti: Tento región je tak úspešný, že aj 22,000 Druzov, ktorí boli predtým žiariaci sýrski vlastenci, sa dnes za žiadnu cenu nechcú vrátiť do Sýrie. The New York Times citoval v októbri 2015 Salmanu Fakhreddinovú, hovorkyňu organizácie pre ľudské práva al-Marsad: povedala, že je to takmer “tragikomické”. Izrael ponúkol Druzom bezpečnosť a hospodársky rast – a predovšetkým ochranu pred islamským štátom.
Izrael vykonal po okupácii cielenú politiku a profitoval hlavne z ruských emigrantov. Novo usadení prisťahovalci prudko protestovali v roku 1994 a požadovali od vtedajšieho premiéra Yitzhaka Rabina, aby boli Golanské výšiny vrátené ako súčasť mierovej dohody so Sýriou. V roku 2000 ministerský predseda Ehud Barak chcel vykonať referendum, ktoré bolo nakoniec zrušené.
Netanjahu bude cestovať vo štvrtok na štátnu návštevu do Moskvy. Tam sa stretne s Vladimirom Putinom, s ktorým bude vyjednávať o budúcnosti Golanských výšin.
Zblíženie medzi Moskvou a Jeruzalemom spôsobuje nedôveru v USA: Oblasť nepatrí do Izraela, povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. Americké ministerstvo zahraničia tvrdí, že územné nároky budú musieť byť vyjasnené v priebehu procesu vyjednávania. Avšak konflikt v Sýrii v súčasnosti neumožňuje rokovania.
Nemecko je na strane USA: “To je základný princíp medzinárodného práva a Charty OSN, že žiadny štát nemá právo anektovať územie iného štátu, ako v tomto prípade,” citoval The Times of Israel hovorcu ministerstva zahraničia, Martina Schäfera.
Golanské výšiny sú z geografických dôvodov zásadným bezpečnostným faktorom pre Izrael. Obava Izraelčanov z nového vojenského konfliktu na hranici sa nezdá byť neopodstatnená: sýrsky minister zahraničia Fajsal Mekdad už pohrozil, že chcú získať Golanské výšiny späť, čo by bolo s súlade s medzinárodným právom.