Demokraticky zvolený premiér Mohammad Mosaddegh bol zvrhnutý činnosťou Washingtonu a Londýna pod zámienkou opatrenia pred medzinárodným zločinom. “Operácia Ajax” bola plánovaná a organizovaná CIA v spolupráci s MI6 v reakcii na rozhodnutie Mosaddegha, ktorý chcel s podporou iránskeho parlamentu (Majlis) znárodniť iránsky ropný priemysel a príjmy v prospech iránskeho ľudu.

Až do tohto okamihu sa majoritný podiel z príjmov získaných z iránskej ropy vyvážal z krajiny anglicko-iránskou ropnou spoločnosťou (AIOC) – britskou štátnou ropnou spoločnosťou založenou v roku 1908 s týmto cieľom. Išlo o predchodcu dnešného globálneho ropného konglomerátu BP.

Londýnska koloniálna politika kontroly nad prírodnými zdrojmi Iránu sa uskutočňovala v čase, kedy britské kráľovské námorníctvo prechádzalo z využívania uhlia na motory poháňané ropnými produktami. V záujme impéria, ktoré v tom čase pokrývalo štvrtinu sveta, bol globálny dosah kráľovského námorníctva nevyhnutný. Dominancia a využívanie iránskej ropy teda znamenalo pre Londýn prioritu strategického významu. Britský premiér Winston Churchill označil význam perzskej (iránskej) ropy za “šťastie ako z rozprávky, ktoré presiahlo všetky najdivokejšie sny.”

V priebehu rokov britskej kontroly iránskej ropy získaval Teherán len malé percento zo ziskov. Bolo to jasné gesto nešťastnej koloniálnej arogancie a pomaly to spôsobovalo nárast národného povedomia. Aj kvôli tomu bol Mohammad Mosaddegh v roku 1951 vymenovaný za predsedu vlády v Iráne. Mladý panovník Mohammad Reza, ktorého otec bol v roku 1941 zvrhnutý Britmi a Sovietmi z dôvodu jeho pro-nemeckých sympatií počas druhej svetovej vojny, sedel na tróne ako ústavný panovník počas tohto obdobia.

Mosaddegh a nacionalistický prúd, ktorý získaval čoraz väčšiu podporu, sa začali stávať problémom pre mocenské ambície panovníka. Tieto ambície začali podporovať Briti z dôvodu ochrany svojich ropných záujmov, čo viedlo k ešte väčšiemu nárastu napätia a krajina sa blížila ku križovatke svojej histórie.

Keď sa Mosaddegh ujal moci uskutočnil svoj plán znárodňovania a ovládnutia iránskych zásob ropy z rúk Britov a konfiškoval majetok AIOC.

Mosaddegh zdôvodnil svoje kroky takto: “Dlhé roky rokovaní s cudzím krajinami [o spravodlivom rozdelení príjmov z ropy] nepriniesli žiadne výsledky… Príjmami z ropy by sme mohli pokryť celý náš rozpočet a bojovať proti chudobe, chorobám a zaostalosti našich ľudí.” Pokračoval ďalej: “Ďalšou dôležitou myšlienkou je, že odstránením moci britskej spoločnosti by sme tiež odstránili korupciu a intrigy, pomocou ktorých boli ovplyvnené vnútorné záležitosti našej krajiny. Po ukončení tohto procesu Irán dosiahne svoju hospodársku a politickú nezávislosť. ”

Británia reagovala tým, že Irán nemohol predávať svoju novoznárodnenú surovinu na svetovom trhu. Avšak koloniálnej mocnosti, ktorej impérium sa prudko zmenšovalo, to nestačilo na uspokojenie jej túžby po odplate. Kvôli chýbajúcej vojenskej sile a neschopnosti vysporiadať si svoje účty sama sa Británia obrátila na Washington. Zdôvodnenie, ktoré Londýn použil na to, aby pritiahol Američanov do ich sporu s Mosaddeghom, bolo, že Irán bol v nebezpečenstve, že sa stane komunistickým režimom a poukázal na rastúcu popularitu a vplyv komunistickej strany Tudeh. Washington v dôsledku antisovietskej a protikomunistickej horúčky súhlasil a zakrátko sa podarilo spustiť plán na odstránenie Mosaddegha – operácia Ajax – pričom CIA tu prevzala vedúcu úlohu, uvádza Wight.

Kľúčom k jej úspechu bolo podplácanie vyšších armádnych a policajných dôstojníkov, spolu s novinármi, duchovnými a poslancami iránskeho parlamentu, ktorí boli poverení rozširovaním sentimentu proti Mosaddegovi. Kampaň postavená na zapálení religiozity veľkej časti iránskeho obyvateľstva, obviňovala Mosaddegha z toho, že je komunista.

Podľa odtajených dokumentov CIA, keď na začiatku 15. augusta prevrat zlyhal, Mosaddeghove bezpečnostné sily urobili desiatky razií a donútili panovníka (šaha), ktorý bol tiež súčasťou sprisahania, aby utiekol z krajiny.

S využitím dynamiky masových demonštrácií, ktoré boli organizované a financované CIA, 19. augusta 1953 bol Mosaddegh zatknutý spolu s tisíckami jeho priaznivcov. Potom sa panovník vrátil z exilu, aby s podporou Washingtonu vládol krajine s extrémnou brutalitou a korupciou, až kým ho neodstránila iránska revolúcia v roku 1979.

Hlavným kontextom tejto historickej udalosti je, samozrejme súčasná neúprosná americká démonizácia Iránu. Nepravdivé zobrazenie krajiny ako sponzora terorizmu a hrozby pre región sa využíva na ospravedlnenie jednostranného odstúpenia Trumpa od JCPOA (jadrová dohoda o Iráne), sprísňovania sankcií a hrozby vojny.

Skutočnosť, že Irán je dôležitý hráč v boji proti terorizmu podporovanom Západom v tomto regióne a stojí ako pilier odporu voči sektárskym regionálnym ambíciám kľúčových amerických strategických spojencov Izraela a Saudskej Arábie, zámerne abstrahoval v prospech tohto príbehu. Prevrat riadený CIA a MI6, ktorého cieľom bolo potlačiť Mohameda Mosaddegha, nám pripomína, že žiadny región nebol viac v rukách americkej hegemónie než Stredný východ. Ide tiež o historické pripomenutie Mosaddegha ako človeka s odvahou brániť sa voči Západu. Je to hrdé dedičstvo vzdoru iránskeho ľudu, aby sa aj v súčasnosti nepodriadil politike Washingtonu, uzatvára Wight.