V rozhovore pre Hlavné správy vyslovil Ján Čarnogurský, jedna z tvárí Novembra, presvedčenie, že ideály novembra 89 sa nám za 35 rokov iného režimu nepodarilo naplniť. Dokonca hovoril, že je doba je tehotná na ďalšiu revolúciu:

„No a tak samozrejme mali sme ilúzie o tom, že aké to bude úžasné, keď zhodíme komunistickú diktatúru. Fakt je, že sloboda ľudí sa mnohonásobne zväčšila. No ale potom záležalo na nás a na našich západných spojencoch že ako sa to bude vyvíjať ďalej. No a teraz však 35 rokov to už je práve čas. To už je pomaly 40 rokov, koľko u nás trval komunizmus.

Pretože tie ilúzie, ktoré sme mali v dobe pádu a tesne po páde komunizmu pred pádom a tesne po páde komunizmu, tie ideály sa nenaplnili. A to znamená, plus aj čo robí Západ, tak to už nie je také ideálne, ako sme ho videli spoza železnej opony. Je treba hľadať nové a lepšie riešenia.“

Ďalšou významnou postavou Novembra bol nepochybne dramatik, disident, neskôr 1. po Novembrový prezident Václav Havel. V úvode svojho televízneho prejavu z 16.12.1989, mesiac po udalostiach, ktorých výročie v týchto dňoch pripomíname, uviedol:

„Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách světového imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky. Že chci být majitelem různých podniků a vykořisťovat v nich lidi a tak dále, a tak dokola. Byly to všechno lži“.

Aj dnes sa nájdu v Čechách tzv. overovatelia faktov, ktorí tvrdia, že tieto slová Václav Havel nikdy nevyslovil a pritom je dostupný na youtube autentický záznam tohto Havlovho prejavu:

Už len toto svedčí o tom, že po základnom ideáli novembra „Pravda a láska zvíťazí na lžou a nenávisťou“ úspešne šliapeme 35 rokov a dotiahli sme to až tak ďaleko, že na tzv. potvrdzovanie „pravdy“ potrebujeme mať množstvo rôznych samozvaných skupín (overovateľov pravdy), ktoré nás majú presvedčiť, že biele je čierne a naopak.

Dodnes si nedokážeme povedať ani len pravdu o tom, ako tajné služby zmanipulovali priebeh uctenia si pamiatky násilnej  smrti študentov nacistami v roku 1939. Stále musíme pravdu o Novembri skladať z toho, čo po rokoch na verejnosť prenikne.

Nevedel Václav Havel skutočnú pravdu o udalostiach na Národnej triede? Kto mal záujem rozšíriť do verejnosti dezinformáciu o smrti študenta Šmída? Havel podľa mňa vedel, ale šírenie polopravdy (vybraných faktov) sa hodilo tým, čo režírovali zmenu politického systému, už vtedy:

„Zítra tomu bude měsíc, co pohotovostní jednotky brutálně zmasakrovaly pokojnou manifestaci. Studenti si chtěli připomenout 50. výročí podobného masakru, kterého se dopustili nacisté na jejich tehdy studujících dědečcích Stávkou, do které před měsícem studenti vstoupili, začlo cosi, co bude s odstupem času teprve pojmenováno. Pracovně tomu říkáme Pokojná revoluce.“

Havel ďalej v prejave vyslovil, že vďaka Občanskému fóru a Verejnosti proti násiliu bola z ústavy vypustená klauzula o vedúcej úlohe komunistickej strany. Za to ľuďom, čo sa o to pričinili patrí vďaka, no o ľúbivých slovách, že „Občanskému fóru ani Veřejnosti proti násilí nejde o vlastní věc, o slávu, o moc, ani o vlastní zásluhy. Jde jim o dobro této země.“, si po skúsenostiach s OF v Česku a VPN na Slovensku a ich protagonistoch si ľudia môžu myslieť čokoľvek, len nie to, že sledovali nesebecké ciele. Nepochybne, aj medzi nimi sa našlo množstvo zanietených, presvedčených idealistov, ale tí skôr, či neskôr obe organizácie opustili, keď zistili, kam Československo vedú.

Havel priznal, že na reforme po zmene režimu pracovali dobrí ľudia (komunisti, či nekomunisti) 20 rokov a že ide o „promyšlený koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální otřesy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se možná někteří z vás obávají“. Len prečo sa títo odborníci na bezproblémovú reformu socializmu nepresadili a už 35 rokov kráčame cestou bolesti, roztvárania nožníc medzi chudobnými a bohatými, rozpredávania zlatých vajec štátu, nekonečného zadlžovania. Dôslednej likvidácie strednej triedy a tých, čo tvoria hodnoty a domáci kapitál.

Sám Václav Havel už v novoročnom prezidentskom prejave v roku 1992, keď už rok bežala rozkrádačka zvaná „privatizácia“, konštatoval: „Roste nezaměstnanost, velké potíže způsobuje zadluženost podniků a jejich platební neschopnost, mnohé z nich zkrachují, protože nemají perspektivu a nebo proto, že se nedokázali včas přizpůsobit novým poměrům a pasivně spoléhali na to, že je stát, tak jako dosud, vždycky nakonec nějak zachrání.“

Chce mi niekto nahovoriť, že keď súdruhovia zmenu režimu robili, že netušili, aké bude šoková terapia dôsledky na našu ekonomiku, ktorá nebola dovtedy vystavená nástrahám trhu a produkovala len to, čo ľudia potrebovali.

Václav Havel v tom svojom pamätnom prejave spomenul aj ďalší z ideálov, ktorý sa nám darilo plniť len v ranných 90 rokoch, zaručiť slobodu prejavu: „Je třeba rychle uskutečňovat ekonomickou reformu, budovat a rozvíjet svobodné odborové a zájmové organizace, budovat záruky svobody projevu“.

Od nástupu liberálov, vlastne tých, čo sa dodnes najhlasnejšie hlásia k ideálom Novembra, začala byť dôležitá len jedna „pravda“, tá ktorá za žiadnych okolností nespochybní našu novú orientáciu na EÚ a NATO. A vôbec nevadí, že sme tým len nahradili pred Novembrové „Zo sovietskym zväzom na večné časy“. To, na čom je celospoločenská dohoda, je nemysliteľné spochybňovať, hovoriť o rizikách, ponúkať iné alternatívy. Za hybridnú hrozbu je označovaný už aj ten, čo sa snaží o rozvoj spolupráce na všetky 4 svetové strany. A to nehovorím o tých, čo našu svetlú budúcnosť nespájajú s našim členstvom v NATO, či EÚ, to sú antisystémoví extrémisti bez nároku na priestor v médiách.

Toto totalitné zmýšľanie, ktoré vládne v našej spoločnosti dnes, má podobu aj tzv. vedeckého konsenzu. Jeho totalitné prejavy, na hony vzdialené od hľadania pravdy, ktoré nám sľubovali tribúni Nežnej revolúcie, sme zažili počas pandémie a ohľadom klimatickej hrozby. Pričom oba konsenzy sú zaplatené peniazmi mocných a oba majú vedecky podložené trhliny, ktoré na verejnosť prinášajú tí, čo sa nenechali pripraviť o zdravý sedliacky rozum. Celospoločenský konsenzus sa požaduje v pohľade na príčiny vzniku horúcej vojny na Ukrajine, či plnení nezmyselných cieľov Zelenej dohody.

Na konci prejavu, ktorý smeroval k tomu, že Havla OF a VPN navrhujú do funkcie prezidenta, si dal 2 podmienky. Prvou bolo, že sa pasoval do roly momentálne potrebného „pracovného prezidenta“ a že nového prezidenta, na 5 ročné obdobie si vyberie slobodné federálne zhromaždenie, ktoré vzíde zo slobodných parlamentných volieb. Druhou podmienkou bolo, že mu bok po boku stane v akejkoľvek ústavnej funkcii Alexander Dubček, ktorého označil po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi najvýznamnejším mužom, ktorého dalo Slovensko našej krajine a svetu.

Letmý pohľad do histórie nás presvedčí, že prvú podmienku splnil, hoci si po slobodných voľbách v roku 1990 si opäť do kresla hlavy štátu zasadol, po tom, ako ho do funkcie novej Československej federatívnej republiky zvolilo federálne zhromaždenie, ktoré vzniklo po slobodných voľbách v roku 1990. Nakoľko federácia v roku 1.1.1993 zanikla, nepodarilo sa mu naplniť 5 ročný mandát. Aj keď naplnil 2 päťročné mandáty aj v samostatnom Česku.

Alexandrovi Dubčekovi nebolo dopriané stáť po jeho boku v nejakej ústavnej funkcii. Zabránila mu v tom tragická nehoda, ktorá je rovnako ako smrť Štefánika v slobodnom svete predmetom konšpirácií.

November bol postavený na klamstve, na sľúbených nesplniteľných ideáloch, rovnako ako bol na klamstve založený náš vstup do EÚ, či NATO. Ani jedna organizácia nie je tým, ako nám ju maľovali tí, čo nás do oboch organizácii chceli dostať.

Prvá mala byť voľným trhom a dočkali sme sa väčšej regulácie toho, čo môžeme a koľko vyrábať, nerovnomerného prerozdeľovania dotácií poľnohospodárom a nakoniec rozhodovania zvonka o tom, či sme právnym štátom, keď odmietame LGBTi ideológiu, či vojnu s Ruskom. EÚ dnes rozhoduje o tom, odkiaľ a za akú cenu si dovezieme plyn. Ako draho budeme to málo, čo ešte môžeme, vyrábať. EÚ rozhoduje o tom, či plyn je alebo nie je ekologicky čistý zdroj tepla, elektrickej energie.

NATO malo byť organizáciou mieru. Hoci už v čase nášho vstupu sme mali dôkaz, že nie je. Havel sa spája aj s tzv. humanitárnym bombardovaním Juhoslávie. Odvtedy NATO bránilo náš mier v Afganistane, v Iraku, v Lýbii, v Sýrii a najnovšie na Ukrajine, kde bola v týchto dňoch prekročená ďalšia červená čiara tým, že režim v Kyjeve dostal zelenú k použitiu rakiet dlhého doletu na ciele vo vnútrozemí Ruskej federácie. Ukrajina nemá spôsobilosti takto v Rusku pôsobiť. Takže sa vojenský konflikt mení na vojenský konflikt NATO bojujúceho proti Rusku z územia Ukrajiny. A my, oklamaní pri vstupe do organizácie, sme jej súčasťou a teda legitímnym cieľom, kam môžu dopadať ruské rakety.

Súhlasím s Jánom Čarnogurským, že doba je zrelá na ďalšiu dramatickú zmenu. Avšak skutočnú zmenu nechcú tí, čo stáli v nedeľu na námestí SNP, tí chcú len odstrániť Fica, keďže sa to Cintulovi v máji nepodarilo a už sa z toho otriasli. Oni sa stále nezmierili s porážkou v slobodných voľbách 2023. Tí chcú len umlčať hybridné hrozby. Regulovať pravdu.

Po zmene naopak túžia tí, ktorí vidia, čo zostalo z ideálov Novembra 89, kvôli ktorým štrngali kľúčmi aj na námestí SNP. Mnohým nezostali už ani tie kľúče.