Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. marca (TASR) – Ako postupne odchádza generácia, ktorá na vlastnej koži zažila utrpenie II. svetovej vojny, oslabuje sa vnímanie Európskej únie (EÚ) ako bezpečnostného projektu. Je to dôsledkom zjednodušeného vnímania európskej bezpečnosti časťou mladej generácie politických lídrov. Na dnešnom 14. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2012 v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR na to upozornil slovenský prezident Ivan Gašparovič.
"Mýlia sa," reagoval prezident na úsilie časti európskych politikov zľahčovať bezpečnostný rozmer EÚ. "V tomto kontexte vnímam náš zápas o stabilizáciu eura aj ako zápas o bezpečnosť," zdôraznil Ivan Gašparovič, podľa ktorého sú otázky ekonomiky, stability a bezpečnosti dnes prepojené viac, ako kedykoľvek predtým.
"Verím, že najhoršiu časť krízy sa nám už darí prekonávať," dodal prezident. "Naďalej chceme ostať v jadre európskej integrácie a aktívne prispievať do diskusie o jej budúcej podobe," zdôraznil Ivan Gašparovič, podľa ktorého získala súčasná vláda v minuloročných voľbách od občanov dostatočný mandát na to, aby takúto politiku mohla realizovať.
"V tomto roku si pripomíname 20. výročie vzniku SR, dve dekády zahraničnej politiky. Je za nami úspešná cesta správnym smerom. Chcem oceniť spoluprácu s MZVaEZ pri napĺňaní mojich ústavných kompetencií v oblasti zahraničnej politiky," vyhlásil Gašparovič.
Ak ide o slovenskú zahraničnú politiku a diplomaciu, podľa prezidenta sa za posledný rok zintenzívnila. "Pri prijímaní akéhokoľvek rozhodnutia je kľúčová zodpovednosť. Dnes je naša diplomacia viditeľnejšia v konkrétnych aktivitách a výsledkoch," zdôraznil prezident. On sám sa v roku 2012 orientoval tak na politiku EÚ a NATO, ako aj rozvíjanie vzťahov s našimi susedmi, Českou republikou, štátmi V4, ale aj na rozvíjanie vzťahov so štátmi Balkánu. Zvlášť vyzdvihol význam vzťahov s Ruskom a Ukrajinou, ktorí sú pre Slovensko strategickými partnermi. "Dôležitou súčasťou mojich aktivít doma a v zahraničí boli ekonomické vzťahy s dôrazom na inovačný rozmer," uviedol prezident.
Ivan Gašparovič zvlášť vyzdvihol prípravu 18. summitu prezidentov krajín strednej Európy v Bratislave 12. a 13. júna 2013, ktorý bude orientovaný na hľadanie politických prostriedkov na podporu východísk z ekonomickej krízy. "Pozval som naň hlavy 20 európskych štátov a predsedu Európskej rady," poznamenal Gašparovič s tým, že pozvaní sú aj predstavitelia Kosova. Na otázku, prečo Slovensko pozýva na summit aj predstaviteľov štátu, ktorý neuznalo, prezident doplnil, že Slovensko naďalej nesúhlasí so spôsobom, akým Kosovo vzniklo. "V tomto sa nič nemení," povedal. Hoci však SR neuznáva Kosovo ako štát, akceptuje, že táto oblasť je súčasťou Európy, žijú tam obyvatelia, ktorí tiež potrebujú riešiť svoje sociálne a ekonomické otázky.
"Teší ma, že som v zameraní slovenskej zahraničnej politiky na rok 2013 našiel námet obnoviť činnosť Národného konventu EÚ. Považujem to za dobrý krok. Národný konvent, ako platforma pre určitú formu diskusie a hľadania konsenzu k európskym témam môže prispieť k priblíženiu únie k občanovi," poznamenal prezident.
Konferenciu dnes otvoril podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Dodal, že ju už po 14-krát organizuje rezort zahraničných vecí spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). V tomto roku sa do samotného názvu podujatia dostali špeciálne otázky európskej politiky, aby sa zdôraznil tento rozmer zahraničnej politiky SR.
"Výnimočnosť hodnotiacej konferencie spočíva v tom, že je to fórum, na ktorom sa stretávajú tí, ktorí nesú zodpovednosť za slovenskú zahraničnú politiku s tými, ktorým nie je ľahostajná," doplnil ministra predseda Správnej rady SFPA Juraj Stern.
UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam.
.JPG)
