Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. októbra (TASR) – Desať základných pilierov rómskej reformy, ktoré pred časom predstavil nový splnomocnenec vlády SR pre rómsku problematiku Peter Pollák, sú motivované politicky a sú emotívnou odpoveďou na emotívne nastavenie verejnosti. Vyhlásila to dnes Irena Bihariová z organizácie Ľudia proti rasizmu počas rokovania mimovládnych organizácií, rómskych aktivistov a politikov, ktoré zorganizoval Pollák.
"Mám pocit, že tieto tézy neašpirujú na to, aby ťahali marginalizované komunity zo sociálneho marazmu, ale aby uchlácholili verejný dopyt. Dovolím si tvrdiť, že takýto prístup bude od začiatku odsúdený na neúspech," upozornila Bihariová.
Poukázala tiež na to, že na sociálnu pomoc štátu nie sú odkázaní len Rómovia a že ich škrtanie pocíti najmä majorita. "Žiadna motivácia sa nekoná, koná sa to, že sa ešte viac otvárajú nožnice medzi rómskou minoritou a majoritou a dovolím si povedať, že možný sociálny rozvrat nás počká ešte v tomto volebnom období," avizovala s tým, že hnev majority politikov neminie. "Verejnosť už nie je ochotná tolerovať ďalší pokus-omyl, a tá reakcia asi nebude mať povahu neškodného krčmového šomrania, ale podobu násilnej aktivity," pripustila.
Zároveň upozornila, že marginalizované rómske komunity nemajú ani v najmenšom potenciál, aby rozvracali verejné financie a vôbec nie sú skupinou, ktorá je najväčším požieračom sociálnej pomoci. "Nechápem, že keď sa tvoria sociálne politiky, prečo mi stále vychádzame z toho, že čo by sme tým Rómom mohli vziať," povedala. Bihariová čakala, že Pollák "bude náš rómsky Ghándí a bude mať odvahu postaviť sa voči verejnému diškurzu" a povedať, že tí ľudia nemajú pracovné návyky, ale netvárme sa, že sú najväčší poberatelia dávok.
Podľa jej slov je tiež komické pýtať sa zástupcov tretieho sektora, aké riešenia ponúkajú, keď ich formulujú už 15 rokov. "Natíska sa otázka, či budú brané do úvahy, lebo program sto opatrení je zhruba uvarený a má sa zverejniť. Naozaj neviem, v akom rozsahu a či vôbec máme potenciál zasiahnuť do obsahu tohto programu. Ak je naozaj zo strany pána Polláka záujem o dialóg s tretím sektorom, máme záujem, ale vo forme pracovnej skupiny a nie takejto PR šou," povedala pred niekoľkými desiatkami prítomných.
Pollák v reakcii upozornil, že návrhy opatrení mimovládnych organizácií si určite prečíta. "Viem, že vás láka diskutovať o tézach, ale zatiaľ nemáme nad čím, lebo nevieme zatiaľ, čo je v tej reforme a ani my nevieme, čo bude. Čakáme od vás námety, využite ten čas, potom už bude ťažké niečo dopĺňať, keď to bude zverejnené," apeloval s tým, že si nemyslí, že by robil niečo zle a problematiku pozná.
V desiatich pilieroch rómskej reformy sa napríklad hovorí, že forma a výška sociálnej pomoci štátu, ako aj prístup štátu k občanovi, bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu. Štát má systematicky vyhodnocovať stupeň rizikovosti rodiny pre zdravý vývoj dieťaťa a tomu prispôsobiť prípadnú formu a rozsah svojej intervencie a určiť jednoznačné hraničné kritériá pri posudzovaní rizikovosti obce, po ktorých prekročení štát priamo zabezpečí výkon jednotlivých pomocných profesií v obci. Štát má tiež zabezpečiť vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej školy a jeho ambíciou nemá byť len dieťa s ukončenou povinnou školskou dochádzkou, ale dieťa uplatniteľné na pracovnom trhu.
Štát má tiež určiť minimálny rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok či upraviť sociálny systém tak, aby nevznikali situácie, kedy sa oplatí viac nepracovať, ako chodiť do práce.
