Hranice na západe sú otvorené, aj napriek Lukašenkovej hrozbe

Kyjev 18. septembra 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP/TUT)

Hranice Bieloruska s Poľskom a Litvou zostali v piatok otvorené, a to aj napriek tomu, že tamojší prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že ich zatvoria, pretože susedné krajiny podnecujú protesty proti jeho vláde. Bieloruská pohraničná služba informovala, že všetky hraničné priechody sú otvorené, kontroly a prehliadky na nich však posilnili. Predstavitelia v Poľsku a Litve potvrdili, že premávka na hraniciach je taká ako obyčajne

Na snímke vojaci na hraniciach

Lukašenko vo štvrtok večer oznámil, že pristúpil k vyhláseniu najvyššej pohotovosti armády a uzatvoreniu hraníc.

“Sme nútení stiahnuť z ulíc bezpečnostné zložky, uviesť armádu do stavu maximálnej pohotovosti a uzatvoriť štátnu hranicu na západe, predovšetkým s Litvou a Poľskom,” uviedol počas vystúpenia na ženskom fóre a podotkol, že posilní hranice s Ukrajinou.

Reklama

Litovský minister zahraničia Linas Linkevičius reagoval na Lukašenkove tvrdenia o posilnení vojenskej prítomnosti na hraniciach s obavami.

“Toto je neadekvátna reakcia na situáciu od neadekvátnej osoby,” povedal pre verejnoprávne rádio LRT.

Reklama

Lukašenkova hlavná oponentka v augustových prezidentských voľbách Svetlana Cichanovská zamietla jeho tvrdenia s tým, že sú len súčasťou úsilia pošpiniť demonštrantov a obviniť zahraničné vplyvy z neutíchajúcich výzev na jeho odstúpenie v bieloruských uliciach.

“Lukašenko sa nás už pokúsil vystrašiť nepriateľmi, ktorí neexistujú. Mierumilovných ľudí obvinil z násilností a pokúsil sa označiť skutočných vlastencov na zradcov. Ale jeho včerajšie rozprávanie o uzavretí hraníc predstavuje novú úroveň dištancovania sa od reality. To hovoril slabý človek o jeho imaginárnom svete,” vyjadrila sa niekdajšia učiteľka angličtiny a vyzvala Bielorusov, aby ignorovali Lukašenkove hrozby, pretože “všetci naši susedia sú naši priatelia”.

V Bielorusku sa konajú protesty od 9. augusta, keď Lukašenko v prezidentských voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal 80 % hlasov. Demonštranti však považujú uvedené číslo za zmanipulované a demonštráciami sa dožadujú zmeny.

Prvé dni demonštrácií sprevádzali násilné zákroky polície, ktorá rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a obuškami a zadržala takmer 7000 ľudí. Neskôr sa bieloruská vláda začala vyhýbať takýmto zákrokom voči demonštrantom a protesty sa snaží ukončiť skôr vyhrážkami a selektívnym väznením aktivistov. Viacero popredných členov opozičnej Koordinačnej rady, ktorej cieľom je demokratický prechod moci v krajine, bieloruské úrady zatkli alebo ich prinútili opustiť krajinu. Popredný člen rady, právnik Maksim Znak, v piatok vo väzení vyhlásil protestnú hladovku.

Veľvyslanci štátov Európskej únie v Bielorusku v piatok vyzvali tamojšie úrady, aby prepustili všetkých politických väzňov, inak na všetky rokovania s bieloruskými predstaviteľmi budú nosiť zoznam politických väzňov. Zároveň vyzvali na pokojné riešenie krízy v Bielorusku prostredníctvom dialógu, ktorý bude v súlade so základnými právami a slobodami občanov.

Bieloruskom sa v piatok zaoberala aj Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, na ktorej zasadnutí prostredníctvom videoprenosu rečnila aj Cichanovská. Zatiaľ čo ona vyzvala na medzinárodnú misiu, ktorá by v Bielorusku prešetrila porušovanie ľudských práv, bieloruský veľvyslanec Jurij Ambrazevič poprel podľa jeho slov nepodložené obvinenia zo sexuálneho násilia voči demonštrantom či núteného zmiznutia ľudí.