Môj profil 
Predplatné
Prakticky všetky významné politické a spoločenské udalosti vrátane mimoriadnej schôdze parlamentu a spomienky na vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej 21. februára dostanú podľa neho v čase finišu kampane aj predvolebný rozmer a strany budú oveľa viac prihliadať na mediálny efekt svojej činnosti.
Napríklad rozhodnutie koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu politicky nezneužívať výročie vraždy a pripomenúť si ho len v občianskej rovine podľa Hrabka nemusí stranu poškodiť. „Niekoho môže osloviť práve postoj, aký zaujalo PS-Spolu, že to nechcú politicky zneužívať, že prídu, zapália sviečku, ale nevystúpia na tribúne. Iných zasa môžu osloviť plamenné reči z tribúny,“ poznamenal. „Je to verejná politická udalosť. Je právom politických strán to organizovať. Pamätáte si výročie novembra, vtedy bolo hlavným organizátorom OĽaNO, teraz ponúkla priestor na tribúne aj iným stranám SaS,“ dodal.
Udalosťou, na podklade ktorej môžu strany prezentovať voličom svoje postoje, bude aj mimoriadna schôdza parlamentu plánovaná na 18. februára. Do programu schôdze sa má zaradiť Istanbulský dohovor, zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov, zavedenie 13. dôchodku, ako aj zrušenie diaľničných známok.
„Nemám povestnú krištáľovú guľu, ale myslím si, že parlament schváli program schôdze,“ reagoval Hrabko na otázku, či strany Smer-SD a SNS po odmietavom stanovisku Mosta-Híd budú schopné nájsť v opozícii dostatok hlasov na schválenie programu schôdze. „Ak hovoríte o Bélovi Bugárovi, zachytil som to vyjadrenie, že sa schôdze nezúčastnia, ale potom aj druhé, že nebudú hlasovať za skrátené legislatívne konanie k návrhom zákonov. Tým pádom by tam teda mali byť,“ poznamenal Hrabko.
„Ak na schôdzi vôbec nebudete, nebudete v médiách. A stále platí, že ak strana nie je v médiách, teraz nehovorím v ktorých, tak na to doplatí. Zmienka o tom, že sa strana schôdze nezúčastní by možno bola všade, ale zrejme by to bola aj jediná zmienka o tejto strane,“ podčiarkol Hrabko.
„Vo všeobecnosti to vnímam ako fintu Smeru-SD a SNS, ktorí sú hlavnými iniciátormi tejto schôdze, na ktorú už naleteli aj mimovládne strany. Teraz vynechávam Istanbulský dohovor, hovorím o troch sociálnych návrhoch,“ poznamenal Hrabko s tým, že obom stranám podľa neho ide v prvom rade o zvýšenie preferencií pred voľbami. Ak by totiž Smer a SNS prioritne chceli presadiť tieto opatrenia, podľa neho by ich navrhli už skôr, aby parlament ešte v tomto volebnom období mohol reagovať na prípadné veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
„Pani prezidentka má 15 dní na rozhodnutie, či podpíše zákon alebo ho bude vetovať. Ak sa má schôdza uskutočniť osemnásteho, zákony, ak budú schválené, môžu ísť na podpis devätnásteho a pani prezidentka do konca volebného obdobia nemusí rozhodnúť,“ upozornil Hrabko.
„Musíme počkať do konca legislatívneho procesu, ako to skončí. S vecnosťou to však už nemá veľa spoločného. Samozrejme, že by sa ľudia potešili, keby dostali benefity, ktoré vo vláde prešli, či už zvýšený prídavok alebo 13. dôchodok, poťažmo, že nebudú musieť platiť za diaľnice. Účinnosť týchto zákonov sa však navrhuje až od roku 2021. Teda odpadá akýkoľvek zákonný dôvod na zrýchlené konanie,“ poznamenal na margo plánovanej procedúry schvaľovania.
Za absurdné však považuje aj trestné oznámenie PS-Spolu na členov vlády pre schválenie sociálnych opatrení. „Podávať trestné oznámenie na generálnu prokuratúru pre to, ako hlasoval minister, je viac ako iba tristné. Je to jednoducho nezmysel, rovnako ako je nezmysel dávať trestné oznámenie na poslanca za to, ako hlasoval v parlamente,“ povedal.
Za nezmyselné považuje Hrabko tiež argumenty právnikov, že parlament nemá právo v tomto čase rozhodovať o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. „Ak sa nájde v parlamente väčšina, teda najmenej 76 hlasov poslancov, parlament neudelí súhlas k ratifikácii. Ak parlament udelí súhlas s ratifikáciou, prezidentka bude ratifikovať. A ak sa nájde 76 poslancov, ktorí neudelia súhlas s Istanbulským dohovorom, znamená to, že pani prezidentke sa na stôl nedostane dohovor, ale iba uznesenie parlamentu, že neudeľuje súhlas. A áno, je koniec s Istanbulským dohovorom,“ vysvetlil Hrabko. „On nie je účinný ani teraz, ale potom (ak parlament odmietne udeliť súhlas) musí SR oznámiť Rade Európy, že nesúhlasí s ratifikáciou a tým pádom by vec mala byť uzatvorená,“ povedal.
.JPG)
.jpg)
