Môj profil 
Predplatné
„Akurát Slovensko prišlo trochu o svoju povesť a aj niektoré iné štáty. Lebo tento dokument sa pripravoval rok a okrem USA sa nikto proti nemu nepostavil. A až po dosiahnutí dohody od nej zrazu začali jednotlivé krajiny odstupovať,“ pripomenul, že pôvodne sa k textu hlásilo až 193 členských štátov OSN, časť z nich vrátane Slovenska však na poslednú chvíľu svoju podporu stiahla.
Na margo slovenského predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa začína 1. januára budúceho roka, Hrabko povedal, že od Slovenska sa nad rámec bežnej agendy očakáva, že sa pokúsime prispieť k zmierneniu napätia na Ukrajine. „To sa očakáva aj preto, že Ukrajina je náš sused, a aj preto, že to napätie sa v posledných mesiacoch zvyšuje,“ poznamenal Hrabko.
V roli mediátora znepriatelených strán sa v minulosti na Balkáne osvedčil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý si ako veľvyslanec členského štátu NATO v Juhoslávii dokázal získať aj dôveru Srbov a Čiernohorcov a neskôr ako vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu aj oboch častí tejto republiky.
Na otázku, či toto môže byť dôvod, prečo sa generálny tajomník OBSE Thomas Greminger prihováral za zotrvanie Lajčáka vo funkcii slovenského ministra zahraničných vecí, Hrabko odpovedal, že, samozrejme, áno.
„Ale je to aj otázka prípravy OBSE. Musí to byť pripravené tak, aby bol úrad schopný konať bez ohľadu na to, či bude ministrom konkrétne pán Lajčák,“ poznamenal.
Druhá vec podľa Hrabka je, že prezident Andrej Kiska v skutočnosti ešte vo veci Lajčákovej demisie nerozhodol, pretože podľa ústavy ju môže iba prijať alebo odmietnuť, možnosť vziať na vedomie jej stiahnutie podľa neho ústava nepozná.
„Musí si s tým poradiť pán prezident. Zobrať niečo na vedomie je jedna vec a rozhodnúť o demisii je druhá vec. Podľa môjho názoru je pán Lajčák stále ešte v demisii. Teda prezident by o jeho demisii mal rozhodnúť. Či ju prijme alebo neprijme, to je na ňom, ale rozhodnúť by mal,“ povedal Hrabko. „Ak nerozhodne do konca svojho funkčného obdobia, tak podľa môjho názoru opäť poruší ústavu. A môže to mať ďalekosiahle následky. Z Prezidentského paláca sa stane poštový úrad, jeden deň tam demisiu doručíte a na druhý ju stiahnete späť,“ tvrdí Hrabko.
Víťazom šachovej partie okolo globálneho migračného paktu a ministrovej demisie je podľa Hrabka v tejto chvíli zrejme predseda Smeru-SD. „Víťazom je podľa mňa v tejto chvíli Robert Fico, ktorý práve takýto postup navrhoval. Dokonca aj premiér Peter Pellegrini navrhoval iný postup, teda aby prezident demisiu ministra neprijal. Fico avizoval tento spôsob, teda, že pán Lajčák demisiu stiahne, a to sa aj splnilo. Prezident reagoval tým, že to zobral na vedomie,“ zhrnul Hrabko.
Predseda Fico na sneme Smeru-SD v sobotu 8. decembra deklaroval ambíciu opäť vyhrať parlamentné voľby, načrtol plány na prorodinné sociálne opatrenia a zároveň avizoval, že bude strana podnikať kroky proti mediálnym antikampaniam. „Bol to slávnostný snem. To, čo tam odznelo, bolo určené členom a sympatizantom Smeru. Smer si potrebuje ošetriť tých svojich 20 plus percent preferencií, aby mu neklesali, naopak, stúpali. Ambícia vyhrať voľby je úplne normálna a prirodzená, ako aj osobné ambície Roberta Fica,“ reagoval Hrabko.
Opatrný by však bol pri téme legislatívnych zmien, ktoré by mali lepšie regulovať mediálne prostredie. „Nič užitočné z toho nemôže vzísť. A muselo by prísť k dohode s koaličnými partnermi,“ upozornil.
Najsilnejšia vládna strana ani na sneme neoznámila meno svojho prezidentského kandidáta. Dáva tým časový náskok svojim konkurentom, z ktorých niektorí sú v neoficiálnej kampani už od jari. „Časové súvislosti nie sú v tomto prípade až také dôležité v prípade, že Smer-SD príde s nejakým všeobecne známym kandidátom. Ostatní kandidáti neboli verejnosti až takí známi a okrem toho potrebovali zbierať podpisy. To trvá dlhšie, než len získať 15 podpisov poslancov. Teraz využívajú predvolebný čas na to, aby ich ľudia viac spoznali,“ hodnotí Hrabko.
Očakáva, že preferenčná mapa kandidátov na prezidenta sa ešte výrazne prekreslí. „Z dnešných kandidátov to zatiaľ na žiadne veľké terno nevyzerá. Čaká sa na kandidáta SNS, kandidáta Smeru, KDH aj OĽaNO, čo sú všetko relevantné strany, ktoré môžu zamiešať poradím. A čaká sa aj na vyjadrenie prezidenta Kisku, ja osobne nevylučujem, že pán prezident Kiska si to ešte môže rozmyslieť,“ poznamenal Hrabko.
V diskusii sa vyjadril aj k politickému vývoju vo Veľkej Británii, kde premiérka Theresa Mayová obhájila svoju pozíciu líderky Konzervatívnej strany, ale musela stiahnuť z programu hlasovanie o dohode Veľkej Británie a Európskej únie o brexite.
„Zatiaľ to ešte nie je politická kríza, aj keď to k nej už nemá ďaleko. Pani Mayová stiahla dohodu z hlasovania pravdepodobne preto, že by ho inak bola prehrala. A to by malo ďalekosiahle dôsledky. To, že ustála pozíciu vo vlastnej strane, je v poriadku, ale pozrime sa, koľko stratila, tretina členov jej vlastnej strany jej nedôveruje. Ak by v parlamente prebiehalo vyslovovanie nedôvery, aj tam sa to ešte môže zvrtnúť,“ upozornil Hrabko.
„Mayová sa snaží ešte dohodu pozmeniť, aby zvýšila jej šance, EÚ zatiaľ odmieta, ale aj EÚ musí rozmýšľať, či je pre ňu lepší tvrdý brexit alebo brexit s takouto dohodou. Pred tromi rokmi by nám takýto vývoj ani nenapadol. Premiér David Cameron dal populistický sľub urobiť referendum a uškodil tým nielen Veľkej Británii, ale aj EÚ, a teda aj nám,“ uzavrel Hrabko.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
