„To čo sa Bélovi Bugárovi podarilo presadiť v rámci tejto koalície, sa mu nikdy doteraz nepodarilo v žiadnej inej koalícii,“ poznamenal Hrabko. Napríklad dvojkolová voľba predsedov VÚC bola pôvodne schválená najmä preto, aby žiadny politik reprezentujúci maďarskú menšinu nemal reálnu šancu stať sa predsedom samosprávneho kraja. Most v tejto vláde presadil, že sa zrušila.

„A to sa týka aj školstva, aj dvojjazyčných názvov. Veď pred piatimi rokmi ešte zúrila takpovediac tabuľová vojna, čo sa týka názvov obcí na železniciach. Dnes to už všetko je,“ pripomenul Hrabko.

Napriek tomu sa pozícia Mosta–Híd u voličov nezlepšuje. Volebné výsledky Mosta–Híd boli na úrovni 6,5 percenta. Podľa júlového prieskumu agentúry AKO ho podporuje 7,6 percenta voličov, podľa júlového Focusu 6,2 percenta. Podľa Hrabka Most-Híd nerastie, stagnuje na hranici zvoliteľnosti, keďže na postup do Národnej rady potrebuje získať viac ako päť percent. To stranu vystavuje riziku, že v nasledujúcich parlamentných voľbách neuspeje. „Uvidíme, či sa tak stane, do volieb je koniec koncov ešte ďaleko,“ dodal.

Stagnácia je však typická aj pre ďalšie strany. Smer-SD získal vo voľbách 28,28 percenta a v júlových prieskumoch 25,8 (AKO) a 26,4 (Focus) percenta. Slovenská národná strana získala vo voľbách 8,64 percenta, podľa AKO mala v júli podporu 10,4 a podľa Focusu 10,3 percenta.

Najvyššiu podporu však dosiahla v novembri 2016, keď mala podľa AKO za sebou až 14,4 percenta respondentov. Začiatkom roka klesla v niektorých prieskumoch až pod desať percent a aktuálne znovu mierne narástla. „SNS sa nedarí získavať nových voličov,“ povedal Hrabko, ktorý v budúcnosti očakáva oslabenie podpory tejto strany.

Nových voličov však nedokážu v relevantnej miere získavať ani opozičné strany. SaS získala vo voľbách 12,1 percenta, dnes má o niečo viac, podľa AKO 16 percent a podľa Focusu 14,2. Na druhej strane OľaNO svoj 11-percentný volebný výsledok dlhodobo v prieskumoch nedosahuje.
Spočiatku dynamický nárast ĽSNS sa stabilizoval na približne desiatich percentách, podľa Hrabka však môžu mať ešte skrytých voličov, ktorí sa ku kotlebovcom v prieskumoch nepriznávajú.

„Pre mňa je prekvapujúce , že Sme rodina Boris Kollár si podporu udržiava, skôr stúpa ako klesá,“ poznamenal Hrabko. Sme rodina mala vo voľbách 6,62 percenta, podľa aktuálnych prieskumov dosiahla 8,6 (AKO) a 8,2 (Focus) percenta respondentov.

Celkovým trendom je podľa Hrabka stagnácia oboch táborov, koaličného aj opozičného a možno najzaujímavejšou zmenou je, že sa KDH dlhodobo udržuje na zvoliteľnej hranici (aktuálne 6,8 a 6,3 percenta podľa AKO a Focusu).

Rokovanie Roberta Fica s predsedom Európskej komisie Jeanom– Claudom Junckerom o dvojakej kvalite potravín, ktorým ho poverili krajiny V4, podľa Hrabka významný posun neprinieslo.

Juncker konštatoval, že EK považuje nižšiu kvalitu tých istých výrobkov na východe Európy ako na západe za problém a bude mu na jeseň venovať veľkú pozornosť. „Vidím tam iba ten posun, že sa celou vecou bude zaoberať Európska komisia ako taká, a nie iba príslušná komisárka,“ reagoval Hrabko.

„Robert Fico sa uspokojil s tou odpoveďou, ktorú dostal,“ dodal s tým, že konečným arbitrom v tomto spore budú spotrebitelia. Ak budú ochotní kupovať menej kvalitné výrobky, „tak ich budú podnikatelia vyrábať a obchodníci ich budú dovážať“.

Koaličná rada sa vo štvrtok 3. augusta zhodla na tom, že stavba rýchlostnej cesty R2 bude pokračovať podľa programového vyhlásenia vlády, ponuka učiteľom je podmienená sociálnym zmierom a kontroverzná výzva na čerpanie eurofondov na strategický výskum a vývoj bude zrušená a špeciálne pre vysoké školy bude vyhlásená nová.

„Hodnotím to ako obyčajnú Koaličnú radu, ktorá ničím neprekvapila. Všetci predsedovia ostali na svojich pozíciách, samozrejme, nič sa tým nevyriešilo,“ povedal Hrabko.

Za problematickú považuje najmä výzvu na využívanie eurofondov na vedu a výskum, ktorú ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi navrhne predseda SNS Andrej Danko zrušiť a nastaviť nové kritériá.

„Ja si počkám na to, ako budú nastavené tie kritériá a potom môžeme hovoriť, či to bolo horšie, či lepšie. Toto je len taký politický obchvat, ktorý vyšiel z Koaličnej rady,“ povedal Hrabko, ktorý opozičnú iniciatívu na odvolanie Petra Plavčana považuje za opodstatnenú a konanie príslušnej mimoriadnej schôdze očakáva v septembri.

Asistent poslanca SaS Jozefa Rajtára Filip R. je obžalovaný, že z banky nelegálne vyniesol údaje z bankových kont ministra vnútra Roberta Kaliňáka, exministra Jána Počiatka a podnikateľov Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka. Hrozí mu dlhoročný trest odňatia slobody.

Opozícia argumentuje, že konal vo verejnom záujme, aby vyšli na svetlo fakty okolo kauzy Bašternák. Hrabko však tento argument odmieta. „Nemôže byť porušenie zákona vo verejnom záujme. To je podľa môjho názoru veľmi zlý argument. Takáto argumentácia iba prispieva k tomu povedomiu, že tu neexistuje právny štát,“ reagoval.

Akceptuje však výčitku, že z celej kauzy Bašternák sa zatiaľ dostal pred súd len asistent opozičného poslanca. „Nie je to fér a nemá to so spravodlivosťou ani nič spoločné. Ja nepokladám za správne to, čo urobil Filip R. a je dobré, že sa ocitol pred súdom. Súd rozhodne, ten má na to kompetenciu, či bol vinný, či nebol vinný. To, čo nie je dobre, je, že Filip R. bude pred súdom sám,“ povedal Hrabko. „Tu už mali konať aj iné súdy alebo vyšetrovacie orgány,“ zdôraznil.

Lídra ĽSNS Mariana Kotlebu pre šek na charitu v hodnote 1488 eur polícia obvinila z extrémizmu. Sumu totiž vyhodnotila ako extrémistický symbol. „Čo sa týka tej sumy, myslím si, že veľmi dobre vedel, čo robí, ale otázne je, či sa mu to bude dať aj dokázať,“ pochybuje Hrabko.

Kotlebovci si podľa jeho odhadu dali pozor, aby mali „papierovo“ všetko v poriadku a s najväčšou pravdepodobnosťou sa polícia s obvinením ďaleko nedostane. „Čiže myslím si, že zo strany štátu ide opäť o jeden zbytočný krok, ktorý môže iba posilniť Mariana Kotlebu a ĽSNS,“ uzavrel Hrabko.