Minsk 12. mája (TASR/HSP)

Pôsobil v slovenskej extralige v Kežmarku, kde ho trénoval strýko Miroslav, neskôr hral aj za Zvolen a Poprad

V talianskom drese korčuľuje na hokejových MS v Minsku aj syn bývalého československého reprezentanta Petra Ihnačáka Brian. Dvadsaťdeväťročný center, ktorý v minulosti hral aj za slovenskú osemnástku, patrí medzi opory “squadry azzurry” a nastupuje v jej prvom útoku.

Brian Ihnačák je príkladom hokejového svetobežníka. Narodil sa v kanadskom Toronte, v NHL ho draftoval Pittsburgh, v zámorí okrem nižších súťaží neúspešne skúšal šťastie aj v prípravnom kempe “tučniakov”. Pôsobil v slovenskej extralige v Kežmarku, kde ho trénoval strýko Miroslav, neskôr hral aj za Zvolen a Poprad. Jeho kroky potom viedli na Apeninský polostrov, kde sa stal hviezdou tamojšej najvyššej súťaže. Uplynulú sezónu dokončil vo švédskom druholigovom Malmö.

Vďaka pôsobeniu v Taliansku mohol získať tamojšie občianstvo a reprezentovať krajinu. Premiérový štart v národnom drese si pripísal na majstrovstvách sveta v Minsku v dueli s Nórskom, ktorý jeho tím prehral 0:3. Oveľa väčšiu radosť mal po nedeľňajšom víťazstve nad Francúzskom (2:1), ktorým si jeho mužstvo posilnilo šance na záchranu v elitnej kategórii. “Prvý šampionát si užívam. Je to pre mňa veľký zážitok,” vyznal sa Brian Ihnačák.

Pochádza z hokejovej rodiny. Otec Peter si užil najviac slávy, najmä ako center tímu NHL Toronto Maple Leafs. V roku 1982 emigroval do Kanady za dramatických okolností počas majstrovstiev sveta v Helsinkách. “Otcov príbeh dobre poznám, neraz sme sa o tom rozprávali. Najmä o dôvodoch, prečo sa rozhodol odísť z rodnej krajiny. Vnímal som, že je veľká hviezda, pre mňa ako malého chlapca to bolo neskutočné. Stále je mojím veľkým vzorom,” povedal o otcovi, ktorý ho príde povzbudiť aj do Bieloruska. “Určite bude držať palce Taliansku, teda mne.”

V slovenskej extralige sa Brian neuchytil tak, ako si predstavoval, a tak odišiel do Talianska. Tam dostal šancu, ktorý pevne chytil za pačesy. “Na Slovensku som to skúšal v mládežníckych reprezentáciách, ale platilo tam pravidlo o dvaapolročnom nastupovaní v domácich súťažiach, preto som nemohol reprezentovať na najvyššej úrovni. Navyše v extralige boli problémy s výplatami. Boli mesiace, keď som hral zadarmo. Stále majú voči mne dlhy. Tak som sa rozhodol odísť do Talianska. Tu je to finančne lepšie. Aj veľa Slovákov sem prišlo z domácej súťaže a cítia sa tu spokojní,” poznamenal.

Pod Tatrami má stále množstvo kamarátov. Zo súčasného slovenského tímu sa pozná s Dávidom Skokanom. “V minulosti sme spolu trénovali v Poprade, dlho sa poznáme. Teším sa na súboje s ním,” poukázal na vzájomný súboj Talianska a SR v základnej skupine MS, ktorý je v Aréne Čižovka na programe v sobotu 17. mája.

V talianskej kabíne sa stále viac a viac udomácňuje. “Po taliansky viem zatiaľ len trochu, hymnu som sa ešte nestihol naučiť. Lepšie poznám tú slovenskú,” priznal hokejista, ktorý slovenským a českým novinárom odpovedal solídnou češtinou. “Naučil som sa ju vďaka babičke, ktorá bývala v Prahe. Tá ma v nej cibrila. Z Toronta som ju chodil každé leto navštevovať a popritom som si zatrénoval s chlapcami zo Sparty. Určite hovorím lepšie po česky než po slovensky.”

Talianska reprezentácia sa po ročnej pauze vrátila do najvyššej kategórie MS. Ihnačák by jej rád pomohol k udržaniu sa medzi svetovou elitou. “Víťazstvo nad Francúzskom bolo tvrdo vybojované, posilnilo nám sebavedomie. Ak sa chceme zachrániť, musíme vyhrávať zápasy s hlavnými konkurentmi. Našou hlavnou zbraňou je bojovnosť. Máme v mužstve zopár technicky vyspelých hráčov, ostatní chlapci hrajú jednoduchý hokej a musia to na ľade vydrieť.”

Všimnú si vôbec v Taliansku tento úspech? “V severnej časti Talianska áno, tam majú radi hokej. Zvyknú ho sledovať v televízii a prežívať. Samozrejme, nemôžu sa v tom čase jazdiť preteky F1 alebo hrať zápas Juventus Turín či AC Miláno. Futbal má predsa len prednosť,” usmial sa.

Počas profikariéry vymenil Brian Ihnačák dresy 13 klubov. Už si zvykol na časté cestovanie. “Celý život som túžil hrať v NHL. Keďže som sa tam neprebojoval, nemôžem byť s mojou kariérou úplne spokojný. Bral som iné ponuky, uberal sa inými cestami. V ďalšej sezóne by som chcel pôsobiť vo Švédsku alebo Nemecku, rozhodnú aj moje výkony na tomto turnaji.”