Bratislava 7. novembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Globálny pakt OSN o migrácii podľa koaličnej strany Most-Híd neohrozuje suverenitu SR. Nepovažuje preto za opodstatnené prijímať spoločné uznesenie, ktorým Slovensko odmietne súhlas s paktom, ako v stredu navrhla koaličná SNS
Most-Híd vyhlásil, že opatrnosť je na mieste, no strašenie občanov považuje za nežiaduce. Stotožňuje sa preto so stanoviskom rezortu diplomacie, ktoré ústami svojho šéfa Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) vyzvalo na diskusiu bez dezinformácií a vyjadrilo nádej, že sa Slovensko zachová ako “rozumná a zodpovedná krajina”.
“Predmetný pakt OSN by politické strany nemali zneužívať na vytĺkanie lacných politických bodov šírením poplašných správ napríklad o povinných kvótach, ktoré strana Most-Híd jednoznačne odmieta a ktoré dokument OSN ani nemá ambíciu zavádzať,” napísala hovorkyňa strany Klára Debnár. Pakt podľa nej ponúka priestor na konštruktívnu diskusiu na úrovni medzinárodného spoločenstva, na Slovensku aj v rámci koalície.
Pakt kritizovala strana SNS, ktorá chce, aby sa jeho rizikami zaoberal nielen rezort diplomacie, ale aj koaliční partneri a ostatné politické strany. Pripomenula, že v pakte sa spomína viac ako 100 záväzkov a aj keď sa dokument “tvári ako nezáväzný”, zavádza rôzne spôsoby implementácie a následnej kontroly a hodnotenia tohto paktu.
Lajčák minulý týždeň okrem iného vyhlásil, že Globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti a formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu. V dokumente sa podľa jeho slov nepíše, že migrácia je ľudské právo ani to, že nie je rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) ubezpečil občanov SR, že Slovensko nijako nemení svoju pozíciu v otázke migrácie. Tvrdí, že vláda pod jeho vedením v žiadnom prípade neurobí nič, čo by mohlo akokoľvek ohroziť, či oslabiť bezpečnosť a suverenitu SR.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.
Predstavitelia českej vlády už avizovali, že vláda pakt nepodporí. Minister zahraničných vecí Tomáš Petříček v tlačovom vyhlásení uviedol, že pri vyjednávaní o dohovore neboli akceptované všetky české výhrady. “Nepáči sa nám napríklad nejednoznačné rozlíšenie medzi nelegálnymi a legálnymi migrantmi v otázke sociálnych práv alebo fakt, že kompakt nezmieňuje aj nútený návrat nelegálnych migrantov,” napísal. Česko by podľa Petrička malo od paktu ustúpiť.
Česká televízia informuje, že dokument okrem iného definuje migráciu ako ľudského právo. Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák však Slovákom vysvetľuje, že v dokumente sa nepíše, že migrácia je ľudské právo, ani to, že nie je rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Jednotlivo formulované záväzky dokumentu však hovoria niečo iné, čo vidia aj okolité krajiny vrátane Rakúska, Maďarska či Poľska.