Parlament prelomil veto. Pri jednom zákone poslanci ustúpili, pri druhom ignorovali prezidenta

Najvýraznejší spor sa odohral pri novele zákona o kolektívnom investovaní. Hlava štátu Peter Pellegrini ju vrátila parlamentu najmä pre nesúhlas s takzvanými prílepkami, teda zmenami nesúvisiacich zákonov, ktoré boli k návrhu pripojené. Poslanci však jeho výhrady neakceptovali a legislatívu schválili opätovne v pôvodnej podobe. Zákon tak okrem implementácie európskych pravidiel prináša aj širšie zmeny v ďalších oblastiach.

Samotná norma transponuje smernice Európskej únie z roku 2024, ktorých ambíciou je zjednotiť pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov naprieč členskými štátmi. Rezort financií v tejto súvislosti vysvetlil, že cieľom je harmonizovať fungovanie fondov poskytujúcich úvery, spresniť podmienky delegovania činností na tretie strany a zároveň posilniť ochranu investorov rozšírením nástrojov na riadenie likvidity. Súčasťou zmien je aj zlepšenie prístupu k službám depozitárov v cezhraničnom kontexte.

Druhá z preberaných smerníc sa zameriava na riadenie rizík spojených s koncentráciou expozícií voči centrálnym protistranám a na riziko protistrany pri derivátových transakciách, čo má prispieť k väčšej stabilite finančného systému. Legislatíva zároveň reflektuje skúsenosti z praxe. Zavádza napríklad povinnú rotáciu nezávislých znalcov pri oceňovaní nehnuteľností alebo nové označenie pre správcov menších rizikových fondov.

Kontroverziu vyvolali najmä dodatky mimo pôvodného zámeru zákona. Jedným z nich je úprava zákona o účtovníctve, ktorá dočasne uvoľňuje povinnosti niektorých firiem pri vykazovaní informácií o udržateľnosti. Spoločnosti, ktoré spĺňajú stanovené veľkostné kritériá, budú môcť za určitých podmienok využiť výnimku pri ukladaní výročných správ v období rokov 2025 až 2026. Ďalší zásah smeruje do oblasti spotrebných daní, kde sa zavádza možnosť vrátenia dane za nepredané bezdymové tabakové výrobky určené na zničenie, ak podnikatelia splnia presne definované podmienky voči colným úradom.

Odlišný prístup zvolili poslanci pri druhej vetovanej norme, ktorá sa týka posudzovania zhody výrobkov. V tomto prípade parlament prezidentove pripomienky akceptoval a z návrhu vypustil nesúvisiace legislatívne zásahy. Pôvodne sa mali prostredníctvom prílepkov meniť aj pravidlá pre strategické investície či zaviesť textová komunikácia na tiesňovej linke 112, čo však napokon neprešlo.

Samotná novela má zabezpečiť, aby jednotný európsky trh dokázal fungovať aj v mimoriadnych situáciách, ako sú prírodné katastrofy, pandémie alebo vojnové konflikty. Zavádza mechanizmy dohľadu nad trhom ako súčasť krízových postupov a umožňuje udeliť výnimky z bežných procesov posudzovania zhody výrobkov, ak si to vyžaduje naliehavosť situácie.

Dôležitou zmenou je aj možnosť uznávania povolení vydaných v iných členských štátoch, čo má urýchliť dostupnosť výrobkov na trhu počas kríz. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo zároveň získa jasnejšie kompetencie pri rozhodovaní o výnimkách, napríklad pri zdravotníckych pomôckach, ktoré ešte neprešli štandardným procesom, no ich použitie je v záujme ochrany zdravia obyvateľstva.