Bratislava 3. januára 2019 AKTUALIZOVANÉ (HSP/SITA/Foto:SITA-Marko Erd)

Ministerstvo školstva pridelilo vyše 33,4 milióna eur 30 firmám na projekty v oblasti výskumu a vývoja. Medzi úspešnými žiadateľmi však sú aj firmy, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu, sídlia v obytnom či rodinnom dome, prípadne nemajú funkčnú webstránku, informuje Róbert Buček, vedúci Komunikačného oddelenia a hovorca SaS.  Na podozrenia upozornil Branislav Gröhling, poslanec NR SR a tímlíder strany Sloboda a Solidarita pre školstvo

Rezort školstva zverejnil 18. decembra 2018 zmluvy za 33,4 milióna eur, ktorými ministerka Martina Lubyová pridelila 30 firmám dotácie zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj. Poslanec NR SR Branislav Gröhling poukazuje na to, že pozadie viacerých úspešných firiem vyvoláva pochybnosti, ako boli žiadosti o dotáciu vyhodnotené.

„Niektoré firmy mali nulové tržby pred udelením dotácie. Pri piatich firmách sme nenašli žiadne informácie o tom, že by sa venovali výskumu. Zvíťazili tiež firmy, ktoré pôsobia v úplne iných odvetviach, než sú výskum a vývoj. Minimálne sedem firiem nie je zapísaných v Registri partnerov verejného sektora, no podľa zákona tam musia byť, pretože poberajú dotáciu vyššiu ako 250-tisíc eur,“ uviedol Gröhling.

Podľa tímlídra SaS pre školstvo mali firmy asi mesiac na podanie žiadostí, ktoré boli o ďalšie necelé dva mesiace vyhodnotené a zmluvy podpísané. „História sa opakuje a pod zásterkou výskumu a vývoja boli pridelené nemalé financie firmám, ktoré vyvolávajú pochybnosti. Ministerstvo by malo vysvetliť, ako boli žiadosti vyhodnotené a prečo vyhrali tieto firmy. Z našich zistení sa však zdá, že ministerka Lubyová pokračuje v šľapajach svojho predchodcu Petra Plavčana.“

Ministerstvo školstva pridelilo firmám týchto 33 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov. „Okrem toho ministerstvo nechalo prepadnúť 100 miliónov eur z eurofondov na vzdelávanie a stále nevyriešilo 300-miliónový škandál s eurofondmi na vedu a výskum. SNS stále ukazuje, že nemá záujem podporovať vzdelávanie, vedu a výskum a z výskumných projektov si radšej robí biznis,“ uviedol Gröhling.

Strana SaS na základe týchto skutočností zváži, že bude so svojimi opozičnými partnermi iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu s jediným bodom programu – vysloviť nedôveru ministerke školstva, vedy, výskumu a športu Martine Lubyovej.

Ministerstvo oponuje

Podľa ministerstva školstva poskytovanie dotácií v rámci schémy Stimuly pre výskum a vývoj sú plne regulované zákonom o stimuloch pre výskum a vývoj. Všetky podmienky stanovené uvedeným zákonom boli plne dodržané.

„Podmienky, ktoré uvádza poslanec Gröhling, nie sú v zákone o stimuloch stanovené a mohli by viesť k diskriminácii začínajúcich domácich startupov a spin-offov založených na inováciách,“ uviedla ministerka školstva Martina Lubyová.

Ako sa píše v stanovisku rezortu školstva, ministerstvo preverilo všetky zákonom stanovené podmienky žiadosti o stimuly pre výskum a vývoj, vrátane príloh preukazujúcich, že žiadateľ o stimuly nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a nie je daňovým dlžníkom; nemá nedoplatky na odvodoch poistného na zdravotnom a sociálnom poistení, príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení; neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu a má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom.

Schéma je podľa ministerstva školstva určená pre žiadateľov – podnikateľské subjekty, ktoré aj prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom (vysoké školy, Slovenská akadémia vied) budú zvyšovať excelentnosť a kapacitu vlastného realizovaného výskumu a vývoja. Cieľom je vytvárať podmienky, aby podnikateľský sektor výrazným spôsobom zvýšil svoj podiel na výskume a vývoji. Podmienkou poskytnutia stimulov je požiadavka, aby podnikateľ vytvoril nové pracovisko výskumu a vývoja, respektíve rozšíril existujúce pracoviská výskumu a vývoja, a tak vytvoril nové pracovné miesta pre vysoko kvalifikovaných zamestnancov. „Ide teda o podporu vzniku nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v našej ekonomike, ktorá je strategickou prioritou SR. Tieto pracovné miesta musia byť zachované minimálne päť rokov po ukončení poskytovania stimulov. Dôležitá je aj požiadavka, že prijímatelia stimulov sú povinní investovať do výskumu a vývoja aj vlastné finančné prostriedky v stanovenej výške minimálne počas sledovaného päťročného kontrolného obdobia po skončení poskytovania stimulov,” tvrdí ministerstvo školstva a dodáva, že podmienka zápisu žiadateľov o stimuly do Registra partnerov verejného sektora nie je podmienkou zákona o stimuloch pre výskum a vývoj.