Môj profil 
Predplatné
Bratislava 22. marca (TASR) – V gréckokatolíckej cirkvi sa dnes končí Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred veľkonočnými sviatkami.
Šiesty týždeň Svätej Štyridsiatnice vrcholí v liturgickom kalendári gréckokatolíckej cirkvi dvoma veľkými udalosťami zo života Ježiša Krista. Je to vzkriesenie Lazára, ktoré sa slávi v sobotu pred Kvetnou nedeľou, v tomto roku 23. marca, a následne slávnostný vstup Pána do Jeruzalema, ktorý cirkev slávi na Kvetnú nedeľu, tentokrát 24. marca.
Liturgia Lazárovej soboty má charakter sviatku, resp. nedele. Slávenie udalosti vzkriesenia Lazára siaha do prvých storočí kresťanstva. Už v 4. storočí bola Lazárova sobota na Východe veľkým sviatkom. Pútnička Egeria podala podrobný opis slávenia Lazárovej soboty v tom čase v Jeruzaleme, keď spomínala osobitnú procesiu do domu Lazára v Betánii, vzdialenej asi dve míle od Jeruzalema. Miestny biskup, kňazi a veriaci v procesii navštívili po ceste chrám na mieste, kde sa Mária, Lazárova sestra, stretla s Pánom a oznámila mu, že jej brat zomrel, a potom mierili k Lazárovmu hrobu.
Vzkriesenie Lazára bolo najvýznamnejším z mnohých zázrakov Ježiša Krista. Pre mnohých to bol presvedčivý dôkaz Kristovho Božstva. Tento zázrak bol zároveň predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí.
Krátko po vzkriesení Lazára však nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy ľudí, čo znepokojilo židovských starších ľudu. Tí, ako sa píše v evanjeliu, zvolali veľradu a rozhodli sa, že ho zabijú. Veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára.
Podľa cirkevnej tradície spravodlivý Lazár po svojom vzkriesení odišiel z Betánie na ostrov Cyprus, kde bol biskupom a žil ešte 30 rokov.
.jpg)
.JPG)
