Môj profil 
Predplatné
Predmetom debát bude návrh, ktorý odobrila vláda, nie návrh Smeru, ktorým by sa z procesu vylúčil prezident SR.
“Tento týždeň bude zlomový. Idem rokovať s koalíciou aj opozíciou. Voľba ústavných sudcov ide do finále,” oznámil Gál s tým, že jeho návrh je jediný vyvážený a kompromisný. Podľa jeho slov to naznačili aj zástupcovia SaS a OĽaNO, keď sa o voľbe ústavných sudcov rozprávali.
“Času do výmeny sudcov je málo, je preto potrebné, aby sa koaliční aj opoziční poslanci zachovali zodpovedne a spoločne sme zmenili súčasný nevyhovujúci systém voľby,” zdôraznil minister. Tvrdí, že nie je v záujme koalície, aby tento stav pretrval.
Návrh ministerstva spravodlivosti je podľa jeho slov vyvážený a sprísňuje podmienky pre kandidátov. Gál pripomína pravidlá ako vypočutie kandidátov v parlamentnom ústavnoprávnom výbore či potrebu odôvodnenia kandidatúry motivačným listom.
Novela z dielne jeho rezortu tiež podľa Gála zvyšuje kompetenciu prezidenta pri voľbe a zvyšuje kvóra potrebné na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu z 39 na 76 poslaneckých hlasov. “Výrazne to posilní legitimitu zvolených kandidátov,” poznamenal Gál.
Zdôrazňuje potrebu zvolenia kandidátov, aby ústavný súd nebol znefunkčnený. “Tento návrh otvára voľbu a pomôže vyselektovať nevhodných kandidátov,” podotkol minister. Predpokladá, že prísnejšie kritériá zabezpečia, “že každý adept si dopredu premyslí, či sa do takejto po novom otvorenej voľby prihlási, ak čo i len trochu nespĺňa dané kritériá”.
Zmena Ústavy SR a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov Ústavného (ÚS) SR sú v druhom čítaní. Poslanci môžu prichádzať so zmenami, ktoré by do noviel chceli zapracovať. Minister Gál chce skvalitniť proces výberu kandidátov na ústavných sudcov. Dosiahnuť to mieni sprísnením kvalifikačných predpokladov na ich vymenovanie.
Parlament by mal o zmenách rozhodovať na októbrovej schôdzi. Už čoskoro by tiež mal voliť kandidátov na ústavných sudcov. Deviatim z 13 ústavných sudcov sa totiž vo februári 2019 končí funkčné obdobie.
Vládny návrh hovorí, že na zvolenie ústavného sudcu bude potrebných 76 hlasov, Benátska komisia, prezident Andrej Kiska, ale aj predstavitelia opozície žiadali voľbu 90 hlasmi. S tým potom prišiel Martin Glváč (Smer-SD), avšak s tým rozdielom, že ten, kto by získal 90 hlasov, by sa stal automaticky sudcom ÚS bez toho, že by ho prezident musel vymenovať. Dnes volí parlament na jednu stoličku dvoch záujemcov, medzi ktorými si prezident vyberie. Glváčov návrh však nenachádza podporu u koaličného Mosta-Híd.
Sprísnenie výberu ústavných sudcov je záväzok z Programového vyhlásenia vlády. Zmeny začala pripravovať ešte ministerka Lucia Žitňanská, ktorá dnes nie je ani v koaličnom Moste-Híd. Svoju predstavu prezentovalo 38 odborníkov, žiadali napríklad cyklické obmieňanie sudcov tak, aby väčšinu súdu nevolil jeden parlament a nevyberal jeden prezident, čo u Gála a koalície neprešlo. Mandát vyprší deviatim z trinástich sudcov vo februári budúceho roka, parlament tak podľa všetkého bude musieť zvoliť 18 kandidátov. Koalícia zvýšila vekovú hranicu pre ústavných sudcov zo 40 na 45 rokov, čo sa nepáči odborníkom.
.jpg)
.JPG)
