Londýn/Atény 15. júna (TASR) – V Grécku sa budú v nedeľu (17. 6.) konať opakované parlamentné voľby. V prípade víťazstva strán, ktoré odmietajú pokračovanie v úsporných opatreniach a reformách, Atény možno budú nútené vystúpiť z eurozóny. Britský týždenník Economist skúmal možnosti ďalšieho vývoja v Grécku po voľbách.

Aj keď voľby vyhrá proreformná Nová demokracia a dokáže zostaviť funkčnú koalíciu, nová vláda sa bude snažiť vyrokovať s veriteľskými krajinami eurozóny nové miernejšie podmienky, ktoré sú súčasťou druhého záchranného balíka. Trhy sa obávajú, že ak sa k moci dostane Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá nechce dodržať dohodu s veriteľmi, Grécko bude musieť opustiť eurozónu, čo bude mať obrovský negatívny vplyv na zvyšok menovej únie. Podľa týždenníka Economist však nie je isté, aké bude načasovanie a mechanizmus takzvaného "Grexitu".

Ak líder SYRIZA Alexis Tsipras splní svoj sľub a jednostranne zruší memorandum, na základe ktorého Grécko dostáva peniaze z druhého záchranného úveru, bude to takmer určite znamenať rýchly odchod krajiny z eurozóny. Atény prestanú dostávať peniaze z balíka finančnej pomoci a krajina nedokáže splácať svoje záväzky. Európska centrálna banka (ECB) nebude ochotná poskytovať likviditu problémovým gréckym bankám. Ak grécka centrálna banka nebude dodržiavať nariadenia ECB, Grécko môže byť nakoniec odstrihnuté od platobného systému eurozóny, uviedol ekonóm JPMorgan Malcolm Barr. A grécka vláda bude musieť opätovne zaviesť drachmu, ktorá okamžite prudko oslabí voči euru.

Tsipras však takmer s istotou nebude môcť vládnuť sám a jeho plány budú obmedzovať koaliční partneri. Navyše v rámci predvolebnej kampane nesľuboval, že sa Grécko vzdá eura, ktoré je v krajine stále populárne. Počíta s tým, že nemecká kancelárka Angela Merkelová ustúpi, pretože si spočíta, že odchod Grécka by bol pre Nemecko a celú eurozónu drahší. Tsipras verí, že Merkelová nechce byť považovaná za tú, ktorá núti Grécko k odchodu z eurozóny. Navyše neexistuje európska legislatíva, ktorá by nejakej krajine umožňovala odchod z eurozóny alebo by umožňovala ostatným štátom, aby nejakú krajinu donútili k odchodu z menovej únie.

Takže aj víťazstvo SYRIZA zrejme na prvom mieste povedie k rokovaniam. Počas nich Atény nebudú dostávať peniaze z balíka finančnej pomoci, aby zaplátali diery v primárnom rozpočte (teda bez započítania úrokov). Grécko však bude potrebovať financie, aby sa vyhlo platobnej neschopnosti, keďže bude musieť obsluhovať dlh a uhradiť splatné dlhopisy, predovšetkým splátku už v auguste voči ECB. Existuje možnosť, že peniaze zo záchranného úveru sa prevedú na špeciálny účet v gréckej centrálnej banke, ktorý bol založený v rámci druhého záchranného balíka, a prostredníctvom neho by sa financoval grécky dlh. Niečo podobného sa stalo v máji po prvých nerozhodných voľbách, keď Grécko dostalo zo záchranného úveru 4,2 miliardy, z ktorých väčšina išla na pokrytie dlhopisov vo vlastníctve ECB, ktorým sa končila splatnosť.

Aj keď toto presmerovanie peňazí zo záchranného úveru priamo do ECB pomôže Aténam vyhnúť sa bezprostrednému krachu, každá nová grécka vláda bude mať k dispozícii veľmi obmedzené prostriedky. V čase schválenia druhého záchranného úveru sa Grécko približovalo k vyrovnanému primárnemu rozpočtu. V marci Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladal, že primárny deficit tento rok dosiahne len 2 miliardy eur alebo 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a na budúci dokonca prebytok 3,7 miliardy eur. Zlý hospodársky vývoj však znemožnil splnenie tejto predpovede. Gréci, ktorí sa obávajú najhoršieho, váhajú s platením daní (príjmy boli za prvé 4 mesiace 2012 nižšie oproti plánu o 495 miliónov eur) a vláda odkladá platby dodávateľom.

Niektorí ekonómovia si myslia, že Grécko sa aj tak môže vyhnúť odchodu z eurozóny. Vláda môže niektoré svoje účty zaplatiť tým, že voči domácim veriteľom použije dlžné úpisy. Tieto úpisy by začali normálne obiehať, pričom ich hodnota voči euru by klesala. Podľa poradcu Deutsche Bank Thomasa Mayera by takto Grécko mohlo vytvoriť vlastnú devalvovanú menu, ktorá by fungovala vedľa eura, pričom krajina by zostala v menovej únii.

Niečo podobné sa v minulosti stalo v Argentíne, ktorá sa usilovala udržať viazanosť pesa na dolár predtým, než sa táto viazanosť začiatkom roka 2002 skončila. Regionálne vlády, ktoré boli v platobnej neschopnosti, začali zamestnancom platiť takýmito dlžnými úpismi, napríklad v provincii Buenos Aires takzvanými patacones. Tie však boli maximálne nepopulárne, pretože okamžite strácali hodnotu. Preto v priebehu niekoľkých mesiacov argentínska vláda obmedzila výber bankových vkladov, dostala sa do platobnej neschopnosti a zrušila pevnú viazanosť na dolár, čo umožnilo devalváciu domácej meny.

Mario Blejer, ktorý bol guvernérom argentínskej centrálnej banky na vrchole krízy, tvrdí, že zavedenie dlžných úpisov je ešte horšie než priame zavedenie vlastnej meny, čo samo osebe by podľa neho malo katastrofálne následky. Dlžné úpisy totiž vyvolajú menový chaos a vyvolajú inflačné tlaky ešte pred odchodom z eurozóny, ktorý sa v takom prípade stane nevyhnutným.

Akékoľvek rokovania medzi Tsiprasom a medzinárodnými veriteľmi môžu v každom prípade narušiť udalosti. Gréci môžu začať po voľbách začať vyberať úspory z bánk ešte rýchlejším tempom než doteraz, čo znamená, že krajina sa stane ešte viac závislou od núdzového financovania prostredníctvom ECB. Ak bude podmienkou ďalšej podpory plnenie podmienok záchranného úveru, nakoniec môže ustúpiť Tsipras. Ak to neurobí, Grécko skutočne po voľbách v chvate opustí eurozónu.