Fico: Koalícia sa dohodla prakticky na všetkých bodoch programu Národnej rady

Bratislava 17. júna 2019 (TASR/SITA/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Koalícia sa dohodla prakticky na všetkých bodoch programu Národnej rady (NR) SR vrátane sociálnych opatrení. Uviedol to v pondelok po Koaličnej rade predseda Smeru-SD Robert Fico. Zároveň skonštatoval, že dva alebo tri návrhy zákonov by mali byť preložené na ďalšiu schôdzu parlamentu

“Na dnešnej Koaličnej rade sme preberali predovšetkým program Národnej rady,” priblížil Fico. Očakáva, že schôdza by mohla trvať až tri týždne. Predseda NR SR a koaličnej SNS Andrej Danko podľa Fica navrhne odloženie dvoch alebo troch návrhov zákonov na ďalšiu schôdzu v septembri. Ide najmä o návrh zákona o poľovníctve.

“Celkové výdavky na sociálne opatrenia na zlepšenie životnej úrovne, ktoré dohodli predstavitelia vládnej koalície, sú okolo 500 – 550 miliónov eur,” vyčíslil. Medzi plánované sociálne opatrenia koalície patrí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov, zvýšenie rodičovského príspevku aj zavedenie jednorazového príspevku v hodnote 100 eur na školské potreby. Zahŕňajú tiež zníženie dane z príjmov právnických osôb či zavedenie nižšej dane z pridanej hodnoty pre vybrané druhy potravín. “Tak je nastavený tento balík, že by mohol získať podstatne viac hlasov, ako sú iba hlasy vládnej koalície,” vyhlásil Fico.

“Myslím si, že vládna koalícia by mala zvládnuť schvaľovanie všetkých návrhov zákonov, či sú v prvom čítaní, alebo sú v druhom čítaní,” skonštatoval s tým, že relevantná dohoda sa rysuje aj v prípade návrhu zákona o eKase, ktorý sa má prerokúvať v zrýchlenom režime.

Aj SNS a Most-Híd podporia Šefčoviča do Európskej komisie

Zároveň zdôraznil, že požiadal koaličných partnerov o podporu Maroša Šefčoviča v kandidatúre na významnú pozíciu v Európskej komisii (EK), ktorá sa formuje po májových eurovoľbách. “Môžem s potešením skonštatovať, že obidvaja koaliční partneri odsúhlasili návrh, aby sme na rokovaní vlády v stredu mali možnosť podporu tomuto kandidátovi v plnom rozsahu vyjadriť,” poznamenal Fico.

Slovensko, podobne ako aj ďalšie krajiny Visegrádskej štvorky, na jednu z vrcholových európskych pozícií presadzuje súčasného podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Mohol by sa stať vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku. Tento post tradične patril európskym socialistom.

Obvyklí spojenci – európski socialisti a ľudovci, však v májových eurovoľbách prišli o väčšinu v EP a budú potrebovať ďalšieho spojenca. Európske posty sa tak nerozdelia medzi dve, ale tri frakcie. Do koalície by k sebe mali pribrať aj liberálov, očakáva sa spolupráca aj so Zelenými. O nominácii Šefčoviča na jeden z vrcholových európskych postov hovoril minulý týždeň aj predseda vlády Peter Pellegrini s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Ten bol na návšteve Slovenska. O obsadzovaní postov budú lídri rokovať koncom týždňa na Európskej rade v Bruseli.

Obsadzovanie unijných postov prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Nových poslancov čaká najbližšia schôdza začiatkom júla. Budú na nej voliť predsedu EP, ale aj 14 podpredsedov. Od prerozdelenia politických síl v novom europarlamente sa odvíja aj tvorba európskej exekutívy – Európskej komisie.

Únia musí nájsť najprv dohodu na nasledovníkovi Jeana-Clauda Junckera. Následne sa bude zostavovať celá Komisia, ktorú musia europoslanci odobriť. Podľa zaužívaných pravidiel by mal post predsedu Európskej komisie pripadnúť ľudovcom, keďže získali v europarlamente najviac kresiel. Mandát súčasnej Komisie sa končí koncom októbra.

Od začiatku decembra bude aj nový predseda Európskej rady. Koncom októbra končí na svojom poste aj šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Pri obsadzovaní najvyšších pozícií v EÚ sa berie do úvahy politické rozloženie síl, regionálne zastúpenie aj zastúpenie žien.