Môj profil 
Predplatné
Podľa Zastúpenia EK na Slovensku postúpenie na Súdny dvor znamená, že v procese konania o porušení predpisov, ktoré má niekoľko fáz a končí sa žalobou, členský štát nezjednal potrebnú nápravu a nevykonal dostatočné opatrenia na plný súlad s európskou legislatívou. Súdny dvor na základe žaloby rozhodne o opatreniach, ktoré je potrebné vykonať. To vytvára pre Slovensko ďalšiu príležitosť na nápravu. Z toho vyplýva, že pokiaľ členský štát vykoná opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Súdu, nemusí nastať fáza rozhodnutia o sankciách. „Sankcie majú dve zložky, pevnú – čiže konkrétnu sumu, ktorú musí členský štát Únie jednorazovo zaplatiť, a potom akúsi pohyblivú, teda denný paušálny poplatok, ktorý sa platí, kým členský štát nezjedná nápravu. Čím neskôr nastane náprava, tým viac peňazí členský štát zaplatí,“ približuje zastúpenie EK na Slovensku. Ako príklad uvádza rozhodnutie vo veci skládky v Považskom Chlmci. V tomto prípade v súlade s rozsudkom Súdneho dvora zaplatilo Slovensko jednorazovú sumu jeden milión eur a denné penále sa vyšplhali do výšky 885-tisíc eur a počítali sa odo dňa vydania rozsudku 4. júla 2018, až do dňa úplného vykonania rozsudku. EK bola o uzatvorení skládky informovaná minulý rok a v októbri oficiálne prípad uzatvorila.
Pre nedodržanie európskej legislatívy vlani viedla EK voči Slovensku 48 konaní. Tie majú niekoľko fáz. Tou prvou je žiadosť o vysvetlenie, prečo daná situácia nastala. Komisia zašle takzvanú formálnu výzvu, na ktorú musí dať adresát odpoveď v stanovenej lehote trvajúcej zvyčajne dva mesiace. Ak komisia nie je spokojná s poskytnutými informáciami, a daný členský štát si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, komisia môže zaslať formálnu žiadosť o ich plnenie. V takzvanom odôvodnenom stanovisku vtedy vyzve členský štát, aby jej v stanovenej lehote oznámil prijaté opatrenia. „Ak členský štát nezabezpečí plnenie povinností vyplývajúcich z práva EÚ, komisia sa môže rozhodnúť žalovať tento členský štát na Súdnom dvore. V približne 95 percentách prípadov porušovania právnych predpisov si však členské štáty splnia svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ skôr, ako je na nich podaná žaloba na súde,“ priblížilo Zastúpenie EK na Slovensku.
Ak Súd vydá rozsudok v neprospech členského štátu, ten musí následne prijať potrebné opatrenia podľa predmetnému rozsudku. V osobitnom prípade, keď členské štáty neimplementujú smernice v lehotách dohodnutých Radou ministrov EÚ a Európskym parlamentom, môže EK požiadať súd, aby dotknutému členskému štátu uložil finančné penále už v prvom rozhodnutí o takomto prípade. Túto možnosť zaviedla Lisabonská zmluva. Vyhnúť s akýmkoľvek konaniam o porušení právnych predpisov EÚ sa podľa Zastúpenia EK na Slovensku dá tak, že krajiny správne a včas implementujú pravidlá EÚ do svojej legislatívy. Právne predpisy EÚ na to poskytujú dostatočný čas a aj v priebehu konania je niekoľko fáz, počas ktorých existuje priestor na dohodu a odstránenie nedostatkov. „Dokonca aj Súd najprv rozhodne o opatreniach, čo je ďalšia príležitosť na prijatie potrebných opatrení a vyhnutiu sa sankciám,“ uzatvára Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
.JPG)
