Môj profil 
Predplatné
Hlavnou témou prirodzene bol osud českého štátu, problémy a perspektívy krajiny. V prvom rade Keller zdôraznil dôležitosť toho prostého faktu, že národ vlastní svoj štát.
“Mať vlastný štát, či už je jeho suverenita akokoľvek pochybná a jeho nezávislosť akokoľvek iluzórna, má nesporne svoj zmysel,” podotkol s tým, že až o svoj štát zase prídeme, niektorým spätne dôjde veľký význam toho, čo bolo stratené.
Následne bol v rozhovore zmienený výrok Miloša Zemana, že “naša krajina je naša”. Keller v tejto súvislosti vyslovil celkom razantný názor, v ktorom neskrýval ani iróniu ani sarkazmus.
“Z toho, čo som predznamenal, vyplýva, že Miloš Zeman má pravdu. Prinajmenšom napoly. Česká republika je skutočne naša značka a nikto iný ako my nemá právo hanbiť sa za to, čo s touto značkou vykonávame, ako sme ju nechali vytunelovať a ako už zase panáčkujeme ako opustení psíkovia, aby sa nás preboha niekto ujal a naučil nás správne aportovať,” okomentoval sociológ Zemanove slová.
Keď sa hovorilo o pojmoch národ, vlasť a vlastenectvo, Keller uviedol, že Česko v súčasných hraniciach mu vlastne ani veľmi nehovorí. Poznamenal, že na jednej strane stále zostáva Čechoslovákom, ale na strane druhej je Moravák, konkrétne Lach. Bratislava je pre neho nielen geograficky oveľa bližšie ako Praha a na Slovensku je už po dlhé roky zvykom označovať ho za moravského sociológa.
Keď išlo o to, na čo z našej súčasnosti by mohli byť naši predkovia hrdí a za čo by sa z nášho dneška hanbili, Keller vyznačil úlohu jazyka.
“Hrdí by mohli byť napríklad na to, že stále hovoríme, a to dokonca aj v úradnom styku česky. To nebolo vždy zďaleka samozrejmosťou. Hanbiť by sa mohli za to, akú češtinu pritom používame, aká sa na nás valí z médií a ako zúfalo s ňou nevedia pracovať mnohí naši politici a mnohé takzvané celebrity (pekné české slovo), ktorí verejne vystupujú,” zdieľal svoje myšlienky profesor.
Potom prišiel rad na problematiku vplyvu Nemecka na ekonomické úspechy Česka. Tu publicista upozornil, že skutočnosť je taká, že nemeckého podnikateľa vyjde lacnejšie zamestnať radšej troch Čechov ako jedného Nemca. Podľa Kellerovho názoru to ale nerobí z lásky k Čechom. Práve tak ako českí podnikatelia nehromadia v krajine na ubytovniach Ukrajincov z lásky ku Kyjevu.
Keď išlo o existenciu rozdielu v životnej úrovni medzi Čechmi a Západom a či brzdí Českú republiku stále dedičstvo komunistického režimu, Keller sa snažil byť maximálne objektívnym.
“Na jednej strane bola v rámci východného bloku naša ekonomika deformovaná, ťažký priemysel a ťažba boli prednostne rozvíjané, výroba spotrebného tovaru bola ignorovaná. Na druhej strane máme natoľko kvalifikovaných a kompetentných, pritom veľmi lacných pracovníkov a natoľko šikovných živnostníkov a drobných a stredných podnikateľov, že už tridsať rokov si na ich výkone mastia vrecká veľké cudzie firmy a banky a celkom solídne z nášho rastu profitujú príslušníci majetkovej elity v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku i Holandsku,” poznamenal v komentári k tomuto bodu.
Na záver rozhovoru bola témou česká mládež. Keller poznamenal, že všeobecne platí, že mladí ľudia sa vyhraňujú kriticky voči existujúcim pomerom. Inak v tomto ohľade vyjadril zaujímavé stanovisko, kde nechýbala aj kvapka skepsy.
“Nechcem nijako generalizovať, ale mladí ľudia u nás nemajú šancu obsadiť zvlášť lukratívne pozície. Tie sú buď v cudzích rukách, alebo na nich budú ešte nejaký čas sedieť príslušníci generácie revolučných študentov z roku 89. Tak si to kompenzujú aspoň kopírovaním názorov starnúcich revolucionárov z roku 68. To, že je to obrátené práve proti Zemanovi a Babišovi, je skôr len zhoda okolností. Vinou výsledkov demokratických volieb sa jednoducho títo dvaja páni ocitli v nevhodný čas na nevhodných miestach,” okomentoval na záver poslanec Európskeho parlamentu.
.jpg)
.JPG)
