Môj profil 
Predplatné
Europoslanci v rámci nelegislatívneho uznesenia požadujú vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ bez toho, aby museli riskovať svoje životy a obracať sa na pašerákov.
EP poukázal na to, že súčasný azylový systém sa nedokáže vyrovnať s rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov a vyzval na radikálnu reformu takzvaných dublinských pravidiel. Poslanci zároveň navrhli zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl, ktorého súčasťou by mohli byť aj kvóty pre každý členský štát EÚ.
Tento systém by mal fungovať na báze vstupných centier – takzvaných hotspotov, z ktorých by sa žiadatelia prerozdeľovali medzi jednotlivé členské štáty. Europoslanci schválili uznesenie vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou v pomere hlasov 459:206.
Európska komisia minulý týždeň v Bruseli oznámila, že v súčasnosti pracuje na revízii nariadenia Dublin III, ktoré určuje členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti o azyl. Exekutíva EÚ sa zaviazala prijať legislatívny návrh reformujúci dublinské pravidlá ešte pred letnými prázdninami v inštitúciách EÚ.
“Migrácia nemá rýchle východisko či zázračné riešenie. Nepotrebujeme ďalšie núdzové riešenia, potrebujeme udržateľný prístup do budúcnosti,” uviedla vo svojej správe poslankyňa Metsolová z tábora európskych ľudovcov. Podľa druhej spravodajkyne, socialistickej poslankyne Kyengeovej, migráciu netreba potierať ale usmerňovať a hľadať pritom európsky mechanizmus založený solidarite a spoločnej zodpovednosti všetkých členov únie.
Europarlament v tejto súvislosti zdôraznil, že súčasný azylový systém EÚ neberie dostatočne do úvahy mimoriadne migračné tlaky, ktorým sú vystavené členské štáty na jej vonkajších hraniciach. Reforma systému by okrem iného mala zaistiť rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.
Poslanci preto vyzvali členské štáty EÚ, aby splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania žiadateľov o azyl. Ich uznesenie pripomína, že doteraz došlo k relokácii len malej časti z celkového počtu 160.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.
V oblasti presídľovania (premiestňovanie žiadateľov o azyl z tretích krajín na územie EÚ) podľa europoslancov potrebuje EÚ záväzný a povinný legislatívny prístup.
Poslanci sa pri tejto politike zasadili aj za nové celoúnijné readmisné dohody, ktoré by mali byť nadradené bilaterálnym dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. Zároveň zdôraznili, že migranti by mali byť navrátení do svojich domovských krajín iba za predpokladu, že je daná krajina pre nich bezpečná.
.jpg)
