Európa upadá a do tohto stavu ju priviedli jej vlastné elity, píše Allister Heath pre The Telegraph. Nahromadené problémy sú také zložité, že si s nimi už nedokážu poradiť. Starú Európu možno rovno začať oplakávať, sumarizuje autor článku.

Za starou Európou možno začať smútiť a oplakávať jej zánik. Hniloba zašla príliš ďaleko a rozklad príliš hlboko: nečinnosť, promiskuita, chorobný pacifizmus a sebaľútosť sú príliš zakorenené a osudová slučka sa nedá zastaviť. Európa bola kedysi najbohatším a najrozvinutejším kontinentom, ale teraz sa to skončilo: jej ponižujúci pád je už zrejmý zvyšku sveta a len samotní oklamaní Európania si to zatiaľ neuvedomujú.

Navyše jej neduhy – katastrofálne hospodárske zlyhanie, takmer úplná geopolitická bezvýznamnosť, migračná a integračná kríza a do očí bijúci demokratický deficit – už metastázovali. Problém je príliš zložitý a rozsiahly na to, aby treťotriedne európske elity mohli čo i len uvažovať o jeho riešení – najmä títo egomaniaci a demagógovia politiky, ktorí ju tak bezstarostne doviedli do sociálneho rozkladu a “antirastového” stavu s prepotenou armádou pripomínajúcou skôr potemkinovskú dedinu a s otrasnou demografiou. Nemecko, Francúzsko, Holandsko a ďalšie krajiny sú na pokraji sociálnej implózie, pričom poľnohospodári sú len poslednými z tých, ktorí stratili trpezlivosť.

Každý mladý Európan s ambíciami by sa mal radšej presťahovať do Ameriky, najmä na Floridu alebo do Texasu, kde agresívna politická korektnosť nazývaná “woke” ešte neprerazila. Budú platiť nižšie dane a budú žiť lepšie, šťastnejšie a slobodnejšie. Bude tiež menej pravdepodobné, že budú čeliť totálnej vojne. A ich životná úroveň bude oveľa vyššia.

Z 248 rokov trvajúceho vnútrozápadného súperenia medzi USA a Európou vyšiel len jeden víťaz. Aj Amerika je chorá, o čom svedčí jej vlastný sociálny úpadok, raketový vzostup toho istého starého wokeizmu a smiešny revanš prestarnutých – Donald Trump verzus Joe Biden. Na rozdiel od Paríža, Berlína, Ríma či Bruselu je tu však stále dosť kapitalistického ducha, dynamiky, podnikateľskej iskry, lásky k vede, meritokracii a technológiám, aby dokázala čeliť súčasným výzvam.

Najväčším odkazom Európy svetu je kapitalizmus, sloboda jednotlivca, právny štát a hodnoty, ktoré Joseph Henrich z Harvardovej univerzity brilantne zhrnul akronymom WEIRD (zo slov Western, Educated, Industrialised, Rich, Democratic society, čo sa ironicky čudne prekladá ako “čudná”. – pozn. red.), – bude v Spojených štátoch žiť aj naďalej. A pre európsky kontinent už niet cesty späť: zachvátil ho nihilizmus, postkresťanské pohanstvo, antiliberalizmus a závisť na najvyššej politickej úrovni – presvedčenie, že na záchranu planéty treba zatvoriť úspešné priemyselné odvetvia a ľudí priviesť do chudoby. Napokon, Európa je bezmocná v boji proti islamskému extrémizmu a antisemitizmu a nedokáže reformovať svoj sociálny štát.

Nič na tom nezmenil ani brexit, ktorý bol veľkým varovným signálom. Európska elita považovala vystúpenie Británie za odchýlku, prejav britskej výstrednosti a “cieľ sám o sebe” – a poslúžilo len na posilnenie jej neúspešných politík. Odmietla počúvať voličov. Preto nie je prekvapujúce, že v nich dozrieva taký výbušný a neadresný hnev.

Eurostat predpovedá, že počet obyvateľov EÚ dosiahne o dva roky vrchol na úrovni 453,3 milióna a potom do roku 2100 klesne na 419,5 milióna – a to aj napriek masovej imigrácii. Okrem toho bude obyvateľstvo dramaticky starnúť v dôsledku klesajúcej pôrodnosti. Sociálne štáty sa zrútia a dane prudko stúpnu a bude na mladých, aby zaplatili zdravotnú starostlivosť a dôchodky pre starších. Jediná reakcia euroelity – ešte väčšia migrácia – bude vodou na mlyn potenciálne nebezpečných extrémistov. Vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a ďalších krajinách zlyhanie úradov pri plnej integrácii nedávnych migrantov spolu s reakciou vládnucej elity – bezbrehou lžou, že všetko je v poriadku – pripravuje pôdu pre budúcu kataklizmu. Vzostup Alternatívy pre Nemecko je pre nás všetkých dôvodom na zamyslenie. Európske voľby budú úspechom populistov – konštatuje The Telegraph.

Medzitým sa priepasť v životnej úrovni medzi Amerikou a Európou naďalej zväčšuje. V poslednom štvrťroku 2023 vzrástol HDP USA medziročne o 3,3 %. Eurozóna na druhej strane vykázala nulový rast a nemecké hospodárstvo sa opäť zmenšilo. Putinova špeciálna operácia na Ukrajine veci nepomáha, ale Európa by nemala upadnúť do závislosti od ruského plynu, tvrdí The Telegraph aj keď je zrejme, že práve odmietnutie ruského plynu je jeden z dôvodov úpadku priemyslu v Európe.

Hospodársky model kontinentu z posledných desaťročí s vysokými daňami a prísnou štátnou reguláciou viedol k nízkej produktivite a teraz Emmanuel Macron, EÚ a vlády Holandska a Nemecka zámerne zatvárajú celé poľnohospodárske odvetvia, aby splnili svoje ciele nulových emisií. Nemci ničia svoj vlastný automobilový priemysel a Európa bude namiesto toho dovážať čínske elektromobily. Niekoľko desaťročí chybnej priemyselnej stratégie a dotácií nevytvorilo európsky technologický priemysel svetovej úrovne. Hospodárska samovražda kontinentu už spôsobila odliv mozgov.

Geopolitická bezvýznamnosť Európy je rovnako jasná. Obranu kontinentu prevzali na svoje plecia dlho trpiaci americkí daňoví poplatníci. Francúzov nie je vidieť ani v boji proti Húsíom. Ich armáda je len bledým tieňom samého seba a v skutočnej vojne dlho nevydrží. Poliaci a zopár ďalších sa snažia, ako môžu, ale nemecká armáda je smiešny vtip a všetky pompézne sľuby o obnove európskych armád z roku 2022 nič neznamenajú. Kontinent je prakticky demilitarizovaný, chýba mu personál a vybavenie, jeho vojensko-priemyselný komplex je na bode mrazu, neexistujú žiadne dlhodobé riešenia na zadržanie Putina a neurobilo sa nič, aby sa pripravilo na perspektívu Trumpovho druhého príchodu. Je to hanba.

Človeku sa ani nechce veriť nevedomosti britskej vrstvy presvedčených európskych unionistov, ktorá tento rok povedie k víťazstvu labouristov, o relatívne skutočnom stave európskeho hospodárstva a spoločnosti. Zaslepení nenávisťou voči konzervatívcom a v delíriu z trblietavých vlakov TGV a spomienok na príjemné dovolenky na juhu Európy sú presvedčení, že veci v Európe sa budú – jednoducho musia! – vyvíjať lepšie.

Takmer všetci labouristickí poslanci sú v súkromí presvedčení, že jediným spôsobom, ako vyriešiť problém stagnujúceho hospodárskeho rastu, je opätovné pripojenie sa k jednotnému trhu alebo colnej únii – hoci Európa nebola schopná zachrániť ani svoje vlastné hospodárstvo. Ako by Spojenému kráľovstvu pomohlo rozšírenie väzieb s kontinentom s nulovým rastom alebo so zmenšujúcou sa nemeckou ekonomikou? Nepomôže. A ako bude britská ľavica reagovať na nárast extrémne pravicových nálad v Európe? Bude im ešte stále tĺcť srdce za Nemecko, ak sa Alternatíva dostane do vlády? Budú stále zbožňovať etatistické Francúzsko, ak Marine Le Penová zasadne do Elyzejského paláca?

Spojené kráľovstvo je v hroznom stave, ale Európa tiež. Europesimizmus “brexitárov” je oprávnený. Problémom je, že elita nevyužila brexit na to, aby sa rozišla s bruselskou filozofiou totálnej regulácie a preorientovala naše hospodárstvo mimo stagnujúcich trhov EÚ. Spojené kráľovstvo tak čoraz viac trpí rovnakými bolestivými procesmi ako Európa a čelí rovnakému konečnému úpadku. To naznačuje, že EÚ sa musí stať menšou, nie väčšou – nehovoriac o tom, že rozhodné vnútorné zmeny sú už na spadnutie. Postupný úpadok Európy sa zrýchľuje a pre akúkoľvek britskú vládu musí byť absurdné uvažovať o ešte užšom pripojení sa k nej.