Členské štáty Európskej únie schválili pôžičku vo výške 35 miliárd EUR pre Ukrajinu, ktorá sa má financovať zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Tieto peniaze sú súčasťou podielu bloku na väčšej plánovanej pôžičke od skupiny siedmich krajín (G7) – Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.

Hoci 27 členských štátov už niekoľkokrát poskytlo Kyjevu finančné prostriedky, spôsob splácania tejto pôžičky je nový, keďže sa má postupne splácať z úrokov z ruských aktív zmrazených na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roka 2022.

Tieto ruské devízové rezervy predstavujú približne 270 miliárd EUR, z čoho 210 miliárd EUR je zmrazených v EÚ. Neočakávané zisky, ktoré z toho plynú, sa odhadujú na 2,5 až 3 miliardy € ročne.

Pôvodná dohoda bola vyššia

Podľa pôvodnej dohody dosiahnutej v júni v Taliansku by skupina G7 mala Kyjevu do konca roka spoločne poskytnúť 45 miliárd EUR. EÚ a USA plánovali prispieť sumou 18 miliárd €. EÚ nakoniec vyčlenila väčší objem peňazí, pretože Washington podmienil svoju účasť predĺžením sankcií EÚ voči Moskve.

Svitlana Taranová, výskumná pracovníčka think tanku European Policy Centre so sídlom v Bruseli, privítala “kreatívny“ mechanizmus EÚ na podporu Ukrajiny. „Existuje riziko, že v určitom okamihu sa sankcie proti ruským aktívam nepredĺžia,“ povedala Taranová pre Euronews. „Takže budúce toky príjmov z ruských aktív môžu byť narušené,“ dodala.

„Podľa ukrajinského prezidenta by sa tieto peniaze použili na pokrytie naliehavých potrieb Ukrajiny na obnovu energetickej a inej základnej infraštruktúry, ako aj na protivzdušnú obranu a protiletecké kryty,“ vysvetlila Taranová.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predtým uviedla, že pôžička je určená pre Ukrajinu, aby sa “zohriala“ pred treťou zimou vo vojne s Ruskom. „Európska únia je tu, aby vám pomohla v tejto výzve udržať svetlo, udržať vašich ľudí v teple a udržať vaše hospodárstvo v chode, zatiaľ čo bojujete o svoje prežitie,“ povedala.

Maďarsko a USA

Napriek tomu, že európske tlačové agentúry informovali, že Maďarsko sa chystá zablokovať pôžičku Ukrajine, maďarský minister financií Mihály Varga tieto tvrdenia odmietol ako “falošné správy“. Maďarsko však má v úmysle počkať do prezidentských volieb v USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra, a rozhodnúť, či by EÚ mala obnovovať obmedzenia týkajúce sa zmrazených ruských aktív každých šesť mesiacov alebo každé tri roky. USA sa obávajú, že akýkoľvek členský štát, ktorý by sankcie zablokoval, by mohol plán zmariť.

Suma 35 miliárd eur nie je konečná. EÚ by mohla svoju účasť znížiť, ak sa k nej pripoja aj ďalšie krajiny G7. Očakáva sa, že USA vyložia na stôl viac peňazí, ak sa obdobie obnovenia predĺži na tri roky.

Maďarsko so svojím mierovým postojom zablokovalo opatrenia, ktorých cieľom je vojenská pomoc Ukrajine, keďže tvrdí, že na ukončenie vojny je potrebné diplomatické riešenie, a nie ďalšia vojenská pomoc, ktorá konflikt len predlžuje. Bývalý prezident USA a súčasný republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump je na rovnakej strane ako Maďarsko a prisľúbil, že ak sa dostane do Bieleho domu, vojnu čo najskôr ukončí.

„Musíme vidieť, kam sa budúca americká administratíva v tejto otázke posunie. Pri pohľade na prezidentskú kampaň je zrejmé, že existujú dva úplne odlišné spôsoby riešenia tohto problému. Jeden smeruje k mieru. Druhý pokračuje smerom k vojne,“ povedal maďarský minister financií Mihály Varga a vysvetlil tým postoj svojej vlády, ktorá chce v tejto otázke počkať na výsledky amerických volieb.

Stretnutie v Ramsteine

Pokiaľ ide o vojenskú pomoc, stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, voľnej aliancie viac ako päťdesiatich krajín, známej aj ako Ramsteinský formát, ktorá koordinuje prebiehajúce poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, bolo zrušené. Stretnutie na vysokej úrovni  sa malo konať tento víkendv Nemecku, ale americký prezident Joe Biden svoju cestu zrušil, aby sa venoval prípravám na hurikán Milton, ktorý zúri v štáte Florida.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už niekoľko týždňov zdôrazňoval význam stretnutia v Ramsteine pre Ukrajinu pre budúci priebeh vojny. Ruské vojská pomaly postupujú a obsadzujú ukrajinské územie, dodáva The European Conservative. Zelenskyj chce od svojich západných spojencov viac zbraní a súhlas na použitie ich rakiet dlhého doletu hlboko na ruskom území.

Po zrušení samitu v Ramsteine Zelenskyj zamieril do Londýna, kde sa vo štvrtok 10. októbra stretol s britským premiérom Keirom Starmerom a generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.  Spojené kráľovstvo je jedným z najvernejších podporovateľov Ukrajiny. Rutte, ktorý minulý týždeň povedal, že právo Kyjeva na sebaobranu “nekončí na hraniciach“(NATO), uviedol, že strany diskutovali o použití rakiet dodaných Britániou na ruskom území. V Londýne existuje podpora pre zrušenie obmedzení na používanie rakiet Storm Shadow, ale britská vláda nechce konať sama.

Ruský prezident Vladimir Putin dal jasne najavo, že by tento krok považoval za eskaláciu. Putin nedávno oznámil revíziu Moskovskej jadrovej doktríny, podľa ktorej by Kyjev hromadné vypálenie západných rakiet alebo iných konvenčných zbraní na Rusko považoval za spoločný útok jadrových mocností na krajinu a oprávnil Kremeľ na ľubovoľné použitie svojho jadrového arzenálu.

Po stretnutí v Londýne bude Zelenskyj rokovať s vedúcimi predstaviteľmi Francúzska, Talianska a Nemecka.

Rozhodujúci krok je teraz na strane Európskeho parlamentu, ktorý musí dohodu ratifikovať.

Prečítajte si tiež:

• Zelenského vysnený dátum konca vojny
• To najdôležitejšie z Ukrajiny