Erika Jurinová: Premlčacia doba pri sexuálnom zneužívaní by sa mala predĺžiť

Bratislava 20. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Svojou právnou úpravou chce Jurinová poskytnúť zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky týchto trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete

Premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia by sa malo predĺžiť na 15 rokov po tom, ako osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18. rok svojho veku. Navrhuje to opozičná poslankyňa z OĽaNO-NOVA Erika Jurinová v pozmeňujúcom návrhu k zákonu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ.

Svojou právnou úpravou chce Jurinová poskytnúť zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky týchto trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete. Cieľom je tiež zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam. Jurinová pripomína, že viaceré členské štáty EÚ prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku.

Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) rieši extrémizmus aj hliadky vo vlakoch. Právna norma má pomôcť Slovensku účinnejšie si poradiť s extrémizmom a rasizmom. Žitňanská očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti.

Zákon ďalej spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, pôvodu atď. Po novom má byť trestná už nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. Návrh zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti.

Pokiaľ ide o hliadky vo vlakoch, podľa návrhu zákona bude môcť dohľad nad verejným poriadkom vo vlakoch a na železničných staniciach mať iba polícia alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy či prepravcom. Žitňanská potvrdila, že ide o reakciu na aktivity parlamentnej ĽSNS a jej hliadky v niektorých osobných vlakoch s problémovou bezpečnosťou. “Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu ani sa tak tváriť,” vyhlásila.