Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by tento rok rast hrubého domáceho produktu (HDP) mohol dosiahnuť dve percentá. “Potrvá, kým sa slabosť priemyslu a zahraničného obchodu vyrieši. Domáci dopyt ostáva v pomerne slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli,” konštatuje Muchová.
Podobný názor má aj analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Podľa neho by sa “slabosť z exportnej časti ekonomiky mohla čoraz viac prelievať aj do domácej časti ekonomiky, a to z priemyslu do služieb i domáceho trhu práce. “Slabnúci domáci spotrebný dopyt naznačuje aj vývoj spotrebiteľskej dôvery v závere roka, ktorá sa v decembri 2019 prepadla na viac ako štvorročné minimum,” priblížil Koršňák.
Najoptimistickejšie vidia rast slovenskej ekonomiky v tomto roku Medzinárodný menový fond, ktorý odhaduje rast na úrovni 2,7 %, a Európska komisia, ktorá predpokladá 2,6 % rast. Odhady sú však staršie, podľa analytikov preto nie je vylúčené, že pri najbližšej aktualizácii pristúpia k zmene predikcií.
Národná banka Slovenska očakáva v tomto roku rast na úrovni 2,2 %, Ministerstvo financií SR na predpokladá 2,3 % rast.
Rizikom pre slovenskú ekonomiku zostáva vývoj v zahraničí. Ide najmä o rastúce geopolitické napätie na Blízkom východe, obchodné vojny, ale aj rokovania o novej obchodnej zmluve medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou po brexite. “V domácej oblasti budú kľúčovou udalosťou jednoznačne februárové parlamentné voľby, ktoré predurčia ďalšie smerovanie slovenskej ekonomiky,” dodal Koršňák s tým, že nepriamo by mohla slovenská ekonomika ťažiť z fiškálnych stimulov v krajinách, ktoré sú hlavným obchodným partnerom Slovenska.
“Záležať však bude aj na charaktere fiškálneho uvoľnenia v týchto krajinách. Ak by napríklad smeroval do miestnych verejných stavebných investícií, efekt na slovenskú ekonomiku by bol limitovaný,” dodal Koršňák.