Ekonóm Oravec: Európska únia ekonomicky stagnuje, Slovensko potrebuje konkrétnejšiu stratégiu

Bratislava 20. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Ekonóm a prezident Združenia podnikateľov SR Ján Oravec sa vo svojom príspevku pozrel na dlhodobé ekonomické prognózy Slovenska. Tvrdí, že Slovensko by sa malo usilovať o dlhodobý rast aj napriek tomu, že EÚ, ktorej sme členmi, momentálne stagnuje.

To, ako bude Slovensko vyzerať v roku 2030, podľa Oravca závisí od politických rozhodnutí, ktoré sa už dnes prijímajú a budú sa prijímať v nasledujúcich rokoch. “Nedostatok dlhodobého uvažovania v politickom rozhodovaní je absolútne kritický. Bohužiaľ, návrh Stratégie hospodárskej politiky do roku 2030 z dielne ministerstva hospodárstva neradostnú situáciu veľmi nezlepší. Je príliš vágny. Je len jednou z nekoordinovaných snáh viacerých rezortov zaoberať sa súvislosťami ekonomického a sociálneho rozvoja SR v horizonte 2030. A uniká mu to najpodstatnejšie. Ako bude vyzerať napríklad daňový systém?” Uvádza absenciu plnohodnotnej ekonomickej stratégie Slovenska.

Cieľom je podľa dokumentu „prehodnotiť nastavenie daňovej politiky štátu s orientáciou na podporu progresívnych štruktúrnych zmien v hospodárstve SR“. “Z toho nikto nezmúdrie. Kam sa bude uberať podnikateľské prostredie? Cieľom v tejto oblasti je „formou vhodných nástrojov kontinuálne a systémovo znižovať administratívne zaťaženie s dôrazom na stabilitu kľúčových právnych predpisov“. A čo tak veľmi potrebná reforma verejného sektora? Určite nepríde so strategickým cieľom, ktorý je formulovaný nasledovne: „Rozvíjať a kontinuálne zlepšovať kvalitu služieb štátu.“ Takto formulované ciele svojou všeobecnosťou nepredstavujú ani najmenšiu nádej na zlepšenie,” domnieva sa zakladateľ a prezident Nadácie F. A. Hayeka Bratislava a Združenia daňových poplatníkov Slovenska

“V tomto období sa rozbiehajú práce aj na Agende 2030, ktorá bola prijatá členskými štátmi OSN v roku 2015. Zodpovednosť za Agendu 2030 je na Slovensku rozdelená medzi Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tie ju vnímajú „v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny“. O to isté sa snaží aj ministerstvo hospodárstva. Nič nenasvedčuje tomu, že by existovala čo i len snaha o ich vzájomnú previazanosť, čo platí aj o ďalších strategických dokumentoch, na ktorých pracujú iné rezorty. Slovensko nemá núdzu o dlhodobé strategické dokumenty s veľkým počtom strategických cieľov. Je viac než isté, že budú prevyšovať našu kapacitu na ich realizáciu.”

Hlavným strategickým cieľom hospodárskej politiky do roku 2030 má byť podľa ministerstva hospodárstva „zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu hospodárstva“. “To však nie je najzásadnejšia výzva, ktorá pred Slovenskom stojí. Ešte nikdy sme nečelili toľkým existenciálnym hrozbám ako dnes. Sme súčasťou stagnujúcej EÚ. Konkurencieschopnosť EÚ klesá, konkurencieschopnosť iných častí sveta, najmä Ázie, rastie. Hlavným cieľom zodpovedných vlád SR aj v budúcnosti by preto mala byť rastová stratégia SR v nerastúcom prostredí EÚ,“ uviedol Ján Oravec.