DOPRAVA: Výberová chronológia udalostí súvisiacich s výstavbou tunela Branisko

Bratislava 17. augusta (TASR) – V roku 1992 sa začali prípravy na výstavbu prvého diaľničného tunela na Slovensku pod horským masívom Branisko na rozhraní Spiša a Šariša. Novovybudovanú dopravnú stavbu, diaľničný úsek D1 Behárovce – Široké – Fričovce s tunelom Branisko, slávnostne otvorili 29. júna 2003 do skúšobnej prevádzky.

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí súvisiacich s výstavbou tunela Branisko.

2. februára 1996 – Zmluvu o vytvorení Konzorcia zameraného na realizáciu inžiniersko-geologických a hydrogeologických prác pri príprave výstavby diaľničného tunela pod Braniskom podpísali v Spišskej Novej Vsi zástupcovia firiem Uranpres, Želba a Geologia zo Spišskej Novej Vsi, ako aj Geoconsoltu a Technickej univerzity v Košiciach. Združenie pod názvom Tunel Branisko sídlilo v Spišskej Novej Vsi.

2. apríla 1996 – S razením prieskumnej štôlne určenej na podrobný geologický a hydrogeologický prieskum začali pracovníci Banských stavieb, a. s., Prievidza. Prieskumná štôlňa mala mať viac účelov. Pomocou nej detailne začali overovať geologické a hydrologické podmienky ešte pred začiatkom výstavby. Dĺžka štôlne mala dosiahnuť 4812 metrov s profilom 10 štvorcových metrov.

12. apríla 1996 – Slovenský premiér Vladimír Mečiar sa počas kontrolného dňa výstavby diaľnic, na ktorom ho sprevádzal aj predseda NR SR Ivan Gašparovič, oboznámil s prípravnými prácami a položil základný kameň na stavbe prvého slovenského diaľničného tunela pod Braniskom v okrese Spišská Nová Ves. Tunel Behárovce – Branisko, s prejazdným profilom voľnej šírky 9 metrov a výškou 4,9 metra (vyšší, než napríklad profil tunelov v rakúskych Alpách), uľahčil dopravu pre automobily a osobitne pre kamióny. Razenie cestného tunela pod Braniskom bol jeden z dôležitých cieľov výstavby 400-kilometrového diaľničného koridoru Východ – Západ na Slovensku.

27. júna 1996 – Práce na stavbe tunela Branisko boli v tomto roku finančne zabezpečené. Vyplývalo to z uznesenia kontrolného dňa v Bratislave.

16. júla 1996 – Ťažké geologické podmienky brzdili postup pri razení 4800-metrovej prieskumnej štôlne pre tunel pod Braniskom. Baníci z Banských stavieb, a. s., Prievidza budovali dielo v paleogénnych sedimentoch, v ktorých prevládajú veľmi zvodnené íly a ílovce. Výkonnú raziacu techniku, vŕtací stroj fínskej výroby a veľkokapacitný nakladač a vysoko nosný automobil iba na 30 %. Od začiatku apríla vybudovali zo západnej strany tunela približne 120 bežných metrov štôlne.

17. septembra 1996 – Vláda SR prerokovala a súhlasila s návrhom na zriadenie komisie odborníkov na schválenie uchádzača pre výstavbu diaľničného tunela Branisko. Slovenská správa ciest (SSC) vypísala verejnú súťaž na zhotoviteľa stavby D1 Behárovce-Branisko-I. etapa, pravý tunel.

8. októbra 1996 – Postup bansko-stavebných prác na výstavbe prieskumnej štôlne diaľničného tunela po počiatočných problémoch spôsobených zložitými bansko-geologickými podmienkami už pokračoval podľa harmonogramu. Baníci zo západnej strany vyrazili viac než 360 bežných metrov štôlne a začali raziť štôlňu aj z opačnej, východnej strany, od obce Široké.

október 1996 – Generálnym dodávateľovi stavby tunela sa stal definitívne štátny podnik Vodohospodárska výstavba. 1

10. januára 1997 – Pracovníci Banských stavieb Prievidza ukončili na východnej strane Braniska montáž vrtnej súpravy Wirth a pripravili ju na skúšobnú prevádzku. Vrtnú súpravu za asi 250 miliónov Sk dopravili na Branisko koncom novembra 1996 a montovali ju v priebehu decembra.

11. januára 1997 – Po revízii elektroinštalácie sa na východnej strane tunela rozbehli funkčné skúšky výkonnej vrtnej súpravy Wirth. Intenzívne pokračovali aj práce na príprave razby hlavného tunelového telesa, ktorý má dĺžku 4,8 kilometra a raziť sa mal paralelne s prieskumnou štôlňou.

12. februára 1997 – Pracovníci Banských stavieb Prievidza, Váhostavu a Ingeo Žilina vyrazili pod Braniskom na západnom portáli pomocou tunelovacej metódy 930 metrov prieskumnej štôlne.

19. decembra 1997 – Slávnostné prerazenie prieskumnej štôlne prvého diaľničného tunela sa uskutočnilo v prítomnosti ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Jasovského na západnom portáli tunela. Od začiatku stavby vyrazili raziči 4841 metrov prieskumnej štôlne, bod prerazenia v staničení je vo vzdialenosti 2544 metrov od západného portálu. K tomuto dňu prevýšili náklady na stavbu prieskumnej štôlne približne 340 miliónov Sk.

2. decembra 1998 – Na stavbe tunela Branisko sa vyrazilo zo západnej časti z obce Korytné v kalote 1779 metrov a v ústupku 1442 metrov. Zo strany východného portálu sa vyrazilo v kalote 1687 metrov a v ústupku 1122 metrov. V dôsledku zabrzdeného finančného toku, teda neuhradenia faktúr za práce vykonané v mesiacoch august, september a október, boli 24. novembra prerušené práce na razbe v ústupku zo západnej strany a 25. novembra z východného portálu. Náklady za prerušenie prác na stavbe banského diela v prípade, že sa nevyrazí ani jeden bežný meter vyrazeného tunela, predstavovali za deň 375.000 Sk.

8. apríla 1999 – Výstavbe tunela hrozilo reálne zastavenie. Ak by realizátori diela nedostali v priebehu apríla 1999 finančné prostriedky, ktoré im dlhoval štát, boli by 18. apríla nútení prerušiť všetky práce. K 31. marcu im obstarávateľ, štát, dlhoval 291,3 milióna Sk, z toho 90 miliónov za práce z roku 1998.

1. mája 1999 – Diaľničný tunel slávnostne prerazili, na prerážku bol pripravený 27. apríla popoludní. Prerážkou sa končila 1. etapa v jeho výstavbe. Motoristom mal byť podľa plánu sprístupnený už v roku 2002. Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda i minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Gabriel Palacka, ktorí sa na prerážke zúčastnili, prisľúbili, že napriek zložitej hospodárskej situácii sa nájdu zdroje, aby sa Branisko mohlo dokončiť podľa harmonogramu. Branisko sa razilo z dvoch strán. Pozoruhodná bola presnosť, s akou bol tunel razený z oboch strán, vo všetkých parametroch, smerových, výškových aj dĺžkových sa dosiahol výsledok 11 až 17 milimetrov, pričom povolená stavebná tolerancia je 100 milimetrov. V polovici apríla 1999 hrozilo, že sa práce na Branisku zastavia pre nedostatok finančných prostriedkov. Generálny riaditeľ Združenia Spiš Ján Jaško uviedol, že v posledných dňoch sa dlh znížil o 44 miliónov Sk.

21. októbra 1999 – Práce na stavbe pokračovali plynule v súlade s harmonogramom. Konštatovali to účastníci kontrolného dňa na tejto stavbe.

25. februára 2000 – Premiér Mikuláš Dzurinda v sprievode ministra dopravy a spojov Jozefa Macejka začal svoj program návštevy Prešovského kraja prehliadkou postupu prác výstavby. Predstavitelia investora zo SSC, stavebných firiem a dodávatelia technológie ho oboznámili so situáciou na výstavbe a zdôraznili, že práce pokračujú plynule, bez väčších problémov. Minister k tomu poznamenal, že v súčasnosti nemajú ani žiadne finančné problémy a na celý tento rok má byť finančné krytie výstavby v poriadku. Premiér Mikuláš Dzurinda mal prvú možnosť, aby ním v celkovej dĺžke 4,8 kilometra prešiel, zatiaľ však len na terénnom aute.

27. augusta 2001 – Reálne záruky, ktoré na kontrolnom dni dostal predseda vlády Mikuláš Dzurinda, mali viesť k tomu, že termín začatia skúšobnej prevádzky cestného diaľničného tunela pod horským masívom Branisko – 1. júl 2002 by mal byť dodržaný.

3. decembra 2001 – O 18.00 h dokončilo Združenie Branisko pokládku cementobetónového krytu vozovky v tuneli, čím sa vytvárali podmienky pre montáž technologického zariadenia – od 5. januára 2002.

4. apríla 2002 – Premiér Mikuláš Dzurinda počas kontrolnej prehliadky staveniska vyhlásil, že problémy, ktoré sprevádzali výstavbu prvého diaľničného tunela v SR, je v silách všetkých zainteresovaných zvládnuť. Podľa neho zostával júl 2002 ešte stále reálnym termínom, kedy by sa mala táto stavba uviesť do skúšobnej prevádzky.

16. mája 2002 – Tunel pod Braniskom by mal byť uvedený do skúšobnej prevádzky 15. septembra, potvrdil v parlamente premiér Mikuláš Dzurinda. Premiér spomenul, že dochádzalo k montáži technologického vybavenia, takže stavebná časť tunela bola už dokončená. Za dôležitejší fakt ako presný termín otvorenia premávky vozidiel cez tunel považoval predseda vlády skutočnosť, že už nasledujúcu zimu nebudú nákladné automobily musieť prekonávať cestu cez kopec Branisko. Aj z týchto dôvodov došlo k presunutiu pôvodného júlového termínu 2002 na september 2002, aby bol tunel čo najlepšie pripravený bez zbytočného unáhlenia situácie.

21. júna 2002 – Poslanci NR SR v prípade aktuálne schválenej novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách stanovili pravidlá pre jazdu cez tunel. Súviselo to s očakávaným skorým spustením skúšobnej prevádzky tunela Branisko.

1. augusta 2002 – Vicepremiér a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš pripustil, že tunel pod Braniskom v roku 2002 zrejme neuvedú do skúšobnej prevádzky. Za hlavného vinníka vzniknutej situácie označil neprofesionálny prístup hlavného dodávateľa technologickej časti akciovú spoločnosť ZPA Křižík, Prešov. Prístup ZPA Křížík Mikloš kritizoval predovšetkým v tom zmysle, že v máji sa zaviazali skončiť svoje práce tak, aby v polovici septembra bol tunel v skúšobnej prevádzke, čo však neplnil.

6. decembra 2002 – Po zhodnotení aktuálnej situácie tunel Branisko mal byť podľa predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu uvedený do skúšobnej prevádzky v júli 2003 a do trvalej do konca ďalšieho roka.

31. januára 2003 – Porušenie niektorých zákonov, rozpočtovej disciplíny a nedodržania pôvodne stanovených podmienok v zmluvách, stavebnej výrobe a montáži technológií zistil Najvyšší kontrolný úrad v rámci previerky financovania tunela Branisko. Protokol z kontroly bol postúpený Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Upozorňoval na viaceré nezrovnalosti nielen v technológiách, ale uvádzal i pochybné poskytnutie preddavku a nehospodárne vynaloženie prostriedkov na zriadenie staveniska. Zistil, že k zmluve o dielo bolo vypracovaných 76 dodatkov, ktoré navýšili pôvodnú cenu 2,487 miliardy Sk o ďalších 412,8 milióna Sk. Vo viacerých prípadoch bol pritom porušený zákon o účtovníctve. SSC uhradila dodávateľovi za vykonané práce navyše ďalších 290 miliónov Sk, pričom tento rozdiel nebol zmluvne upravený. Dodávateľ dostal od SSC preddavok o 6,7 milióna Sk vyšší ako bolo dohodnuté.

27. februára 2003 – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podniklo všetky potrebné kroky, aby bol diaľničný tunel pod Braniskom uvedený do prevádzky do 1. júla 2003. V prvej etape mali tunel spojazdniť v polovičnom profile, pričom jeho prevádzka si vyžiadala náklady 60 miliónov Sk ročne. Minister Pavol Prokopovič informoval poslancov NR SR o výraznom posilnení bezpečnostných opatrení oproti pôvodnému projektu. Tie boli podľa neho aj jednou z príčin časového predĺženia výstavby. Po nehodách v tuneloch vo Švajčiarsku a Rakúsku projektanti zvýšili počet únikových východov na Branisku z pôvodných troch na 17 a zväčšili aj počet hydrantov. Podľa realizátorov diela by malo ísť o jeden z najbezpečnejších tunelov v Európe.

24. júna 2003 – Odpoveď na otázku, kto bol príjemcom 200 miliónov Sk, ktoré za výkony na výstavbe tunela pod Braniskom, vykonané od decembra 2001 do apríla 2002 mal zinkasovať Hydrostav, a nestalo sa tak, už začal zisťovať vyšetrovací tím Policajného zboru justičnej polície SR.

29. júna 2003 – Prvý diaľničný tunel na Slovensku, 4822 metrov dlhý tunel Branisko odovzdali motoristickej verejnosti.