Môj profil 
Predplatné
Brusel, Kodaň 20. októbra (TASR/HSP/Infografika HSP)
Lotyšsko: Zavedenie eura stále prináša benefity, napriek kríze
Lotyšsko chce v roku 2014 zaviesť euro, aj napriek dlhovej kríze, pretože vstup do menovej únie stále prináša benefity, ktoré boli dôvodom jej vzniku. Vyhlásil to dnes premiér pobaltskej republiky Valdis Dombrovskis. Lotyšský premiér pripomenul, že euro je naďalej stabilnou medzinárodnou menou, krajinám eurozóny sa znížia transakčné náklady, a aj výhody, ktoré prináša euro pri cestovaní po menovej únii, hrajú stále v prospech zámeny domácej meny za spoločnú.
Európska komisia, ktorá musí oficiálne odporučiť ministrom financií Európskej únie, aby schválili vstup danej krajiny do eurozóny, preverí pripravenosť Lotyšska na jar 2013. Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn však vo štvrtok (18.10.) na summite vyhlásil, že ak bude Lotyšsko pokračovať v nastúpenom ekonomickom kurze, mohlo by sa v roku 2014 stať 18. členskou krajinou eurozóny.
“Už dlho máme v pláne vstúpiť do eurozóny a stále máme v úmysle dostať sa tam o dva roky. Podľa lotyšskej centrálnej banky sme už splnili všetky kritéria,” uviedol Dombrovskis. “Nepovažujem súčasnú krízu za krízu meny. Kurz eura voči doláru je stabilný a euro je stále globálnou rezervnou menou,” dodal.
Maastrichtské kritéria by nemali platiť len pri vstupe
Na vstup do eurozóny musí kandidátska krajina splniť takzvané maastrichtské kritériá, ktoré sa týkajú inflácie, deficitu a verejného dlhu rovnako ako menovej stability a stability dlhodobých úrokových sadzieb.
Lotyšský rozpočtový schodok tento rok pravdepodobne klesne pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom na budúci rok by mal byť ešte nižší. Európska komisia očakáva, že verejný dlh krajiny dosiahne tento aj na budúci rok 43 až 45 % HDP, čo je výrazne pod povolenou 60-% hranicou.
Kandidátska krajina tiež musí udržať infláciu maximálne 1,5 percentuálneho bodu nad priemerom troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou. Aktuálne údaje z EÚ ukazujú, že inflačný strop je v súčasnosti 2,94 %, pričom lotyšská inflácia sa nachádza na úrovni 2,90 %. Lotyšské ministerstvo financií očakáva, že tempo rastu spotrebiteľských cien v krajine zostane pod povolenou hranicou až do budúcej jari.
Malé Dánsko musí svoju exportnú menu sledovať
Hoci Dánsko má vlastnú menu, pozorne sleduje, čo sa deje s eurozónou. Ako pripomenul minister pre európske záležitosti Nicolai Wammen jeho krajina má malú a veľmi otvorenú ekonomiku, pričom majú na pamäti, že dve tretiny dánskeho exportu smerujú do iných členských krajín Európskej únie. “S tým je spojených približne 500.000 pracovných miest, ktoré závisia od toho, či dokážeme našu produkciu predať zvyšným členom únie, alebo nie,” upozornil.
Zároveň potvrdil, že dánska vláda nemá žiadny zámer vypisovať ďalšie referendum o prijatí eura. “V poslednom plebiscite povedali občania euru nie a vláda na tom momentálne nejde nič meniť,” konštatoval pre TASR. Dánsko získalo po referende v roku 2000, keď sa 53 percent obyvateľov vyslovilo za zachovanie svojej koruny, výnimku zo zavedenia spoločnej európskej meny v ich krajine. Na jednej strane sú na ňu Dáni hrdí, na druhej strane však dánski podnikatelia hovoria jednoznačné áno prijatiu eura. Slovenským novinárom to povedal riaditeľ Konfederácie dánskeho priemyslu Thomas Bustrup.
Slovensko bolo v minulom roku pre Dánsko 40. najväčším exportným trhom. Vývoz v porovnaní s rokom 2010 narástol o 18,3 percenta. Dáni do SR vyviezli tovar za 261 miliónov eur, z toho najviac tvorili nákladné automobily, stroje a príslušenstvo pre priemysel, medicínske a farmaceutické výrobky, ako aj elektrické prístroje a zariadenia.
.jpg)
