Slovenská republika súhlasila ešte v roku 2016 s nariadením EP a Rady EÚ 2016/429 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“). V tomto nariadení, právnom akte EÚ, na ktorého dodržiavanie sa okrem iného viaže aj poskytovanie prostriedkov z Plánu Obnovy, je okrem iného uložená povinnosť členskému štátu mať presnú informáciu o tom, koľko a kde presne sa chová ošípaných. Nariadenie nerozlišuje komerčný chov od domáceho pre vlastnú spotrebu, teda chov hoc 1 ošípanej na dochovanie do jatočnej veľkosti a zabitie pre vlastnú spotrebu.

Slovensko ako aj niekoľko ďalších krajín (Česká republika, Francúzsko, Portugalsko, Slovinsko, Taliansko), kde majú ľudia radi domáce bravčové produkty, kde majú samotní spotrebitelia chov pod kontrolou, malo povinnosť registrácie chovu 1 ošípanej podmienečne odloženú do novembra 2019. V novembri 2019 Európska komisia výnimku zrušila, nakoľko sa v Európe začal šíriť Africký mor ošípaných. A odvtedy je v platnosti povinnosť registrovať chovy aj s jednou ošípanou. Slovenské úrady sa snažili presadiť jednoduchší spôsob registrácie pre chovy s jednou ošípanou tzv. „D chovy“, avšak táto stratégia narazila na Európsku komisiu, ktorá zvolený spôsob registrácie nepovažovala za dostatočný a očakávala od SR zapracovať odporúčania na odstránenie nežiadúceho stavu. Jedným z týchto odporúčaní bolo zabezpečenie registrovania nekomerčných fariem a zavedenie mechanizmu, ktorý orgánu umožní pomocou vnútroštátnej databázy zistiť, či sa v „D chovoch“ ošípaná drží, alebo nie. (Článok 84 a článok 109 ods. 1 písm. c) nariadenia 2016/429).

Africký mor ošípaných (AMO), ktorého šírenie bolo dôvodom pre zrušenie výnimky z povinnej registrácie „D chovov“, je naďalej obávanou chorobou. V máji 2021 prišlo ministerstvo pôdohospodárstva s týmto 10-toro pre domácich chovateľov.

Hneď v prvom bode vyzýva k registrácii aj „D chovov“ v registri CEHZ, pričom straší sankciou 3 500 EUR za nelegálny, rozumej neregistrovaný chov, hoc jedného kusu ošípaných. Uvedené potvrdzuje, že povinnosť registrovať chov hoc aj jednej ošípanej SR nevznikla ani od 1.7.2024 ani od 1.9.2024, ale zrušením výnimky už v roku 2019. Skutočnosť, že Desatoro je v nezmenenej podobe na stránke ministerstva uvádzané dodnes, dokazuje že neregistrovaný domáci chov neskončil.

To, čo ľudí, ktorí majú radi domáce bravčové produkty, odrádza od registrácie svojho domáceho chovu pre vlastnú spotrebu, sú podmienky, ktoré sú na takýto chov kladené a ktoré takýto chov výrazne predražujú. Každý nekomerčný chov musí spĺňať podmienky biologickej bezpečnosti, napr.:

– ošípané nesmú prísť do styku s ošípanými z iných chovov a ani s diviakmi,

– pri vstupe a výstupe z maštale musia byť zabezpečené hygienické opatrenia

– poľovníci sa 48 hodín po poľovačke nesmú kontaktovať s ošípanými,

– slama z oblasti s výskytom AMO sa nemôže používať na podstielku, na kŕmenie sa nesmie používať ani čerstvá tráva a zrnovina z takejto oblasti,

– budovy chovov musia byť postavené tak, aby sa do nich nedostali žiadne iné diviaky, ani iné zvieratá (hlodavce, mačky,…),

– každá zmena v správaní ošípanej sa musí nahlasovať na príslušnej RVPS alebo veterinárovi.

Čo sa mení k 1.9.2024?

Čo sa týka domácej zabíjačky do 24 hodín, tu sa nemení nič. Domácu zabíjačku je možné vykonať aj po prvom septembri, rovnako ako doposiaľ, presunom na registrovaný „D chov“. Každá fyzická osoba si môže kúpiť ošípanú z registrovaného chovu a vykonať si vlastnú domácu zabíjačku na svojom dvore do 24 hodín od premiestnenia ošípanej.

Menia sa podmienky dochovania ošípanej do jatočnej veľkosti na zabitie a domácu spotrebu. Stále to môže urobiť každý občan SR. Do 1.9.2024 nemal chovateľ „D chovu“ povinnosť hlásiť zabitie. Skutočnosť, že sa týmto stráca prehľad, či sa v „D chove“ zviera nachádza alebo nie, vytkla EK Slovensku počas kontroly.

Štátna veterinárna správa na svojej stránke v reakcii na pohoršenie, ktoré v týchto dňoch šíri vo verejnosti opozícia, uvádza:

Pričom preregistrovanie znamená vyplnenie žiadosti na registráciu chovu do CHRZ a priloženie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, že v danej nehnuteľnosti môže chovať ošípané, pokiaľ je sám vlastníkom nehnuteľnosti, do žiadosti napíše číslo listu vlastníctva.

Hlásenie o zabití ošípanej zasiela chovateľ do CRHZ elektronicky cez prístup farmára (vytvorenie prístupu nie je spoplatnené) takže úkon trvá pár minút, ako uvádza štátna veterinárna správa v reakcii.

Z uvedeného vyplýva, že „D chovy“ končia, chovať jedno prasiatko legálne bude možné len v klasických chovoch, to znamená, že aj chov jednej ošípanej na nekomerčné účely bude vyžadovať plnenie rovnakých podmienok, ako musia spĺňať komerčné chovy.

Od legálneho chovu odradí aj zasielanie elektronických hlásení. Ale to len v tom prípade, že by sa potvrdili šírené informácie a v budúcnosti by to šlo len prostredníctvom služieb Slovensko.sk, na ktorých použitie potrebuje používateľ platný Zaručený elektronický podpis vygenerovaný na čipe svojho občianskeho preukazu. Čo by celý postup výrazne skomplikovalo. Momentálny prístup je cez aplikáciu, ktorá tieto požiadavky elektronickej identity nevyžaduje.

Ak sa nič nezmení, neznamená to, že na Slovensku skončí domáci chov ošípaných pre vlastnú spotrebu. Akurát sa presunie do šedej zóny. Bude viac toho nelegálneho. Veď je nezmysel, aby človek, čo si kúpi svinku na dochovanie a pre domácu spotrebu plnil rovnaké podmienky ako tí chovatelia, ktorí svoje produkty umiestňujú na domáci, či európsky trh.

Na vzniknutú situáciu reagujú predstavitelia SNS, ktorí pred voľbami sľubovali zmenu. Delegácia SNS v čele s Rudolfom Huliakom, predsedom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa stretla 3.9.2024 s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom, aby spolu našli riešenie, ako domáce zabíjačky, resp. chov do jatočnej hmotnosti v domácom prostredí zachrániť. Cieľom hľadaných riešení je, aby povinnosť dodržiavať vydané usmernenia štátnou veterinárnou správou zostala na predajcoch a registrácia bola možná na obecných úradoch.  

Nebude jednoduché nájsť riešenie, ktoré uspokojí aj byrokratov z EÚ a zároveň umožní zachovať legálny nekomerčný chov pre domácu spotrebu, ak je cieľom byrokratov EÚ naplniť záujmy veľkých komerčných chovateľov a globalistov, ktorí o potravinovo sebestačných obyvateľov nestoja.