Bratislava 16. septembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-SINC)
Úspešnému dojčeniu v prvých dňoch po pôrode veľmi napomáha intenzívny fyzický kontakt dieťaťa s matkou. V ideálnom prípade by sa malo bábätko okamžite po narodení položiť nahé na brucho matky, kde sa mu poskytne čas a bábätko sa samé začne plaziť k prsníku
Nájde bradavku a prisaje sa k nej. Aj bábätko narodené cisárskym rezom je možné hneď po narodení osušené umiestniť na hrudník matky, aby malo hneď po narodení možnosť plaziť sa k prsníku.
„Takýto skorý začiatok dojčenia a dojčenie v prvej hodine po pôrode vytvára aj podmienky pre dostatočnú tvorbu mlieka. Ak sa postupuje tak, že aj po cisárskom reze je bábätko nepretržite v kontakte kože na kožu, tak sa dá vyhnúť separácii matky a bábätka, ktorá môže priniesť ťažkosti s prisávaním bábätka na prsník či problém s nízkou tvorbou mlieka,“ povedala pre TASR Viera Červená z občianskeho združenia Mamila, v ktorom profesionálne laktačné poradkyne už pred pôrodom pripravujú ženy na dojčenie a organizujú pre ne podporné skupiny dojčenia.
„Ďalej by žena mala vedieť, ako môže správnou polohou pomôcť bábätku, aby sa správne prisávalo k prsníku. Toto je kľúčové pre to, aby ženu dojčenie nebolelo a aby dieťatko získavalo dostatok mlieka,“ uviedla Červená. Prieskum podpory dojčenia v nemocniciach od roku 2010 do roku 2019, ktorý združenie uvádza na svojej webovej stránke, však ukazuje, že v 77,5 percenta prípadov nebolo matkám a bábätkám umožnené mať minimálne hodinu neprerušovaný kontakt kože na kožu. Personál nemocnice dokázal pomôcť s dojčením menej ako 39 percentám žien. 51,5 percenta matiek uviedlo, že ich bábätko bolo dokrmované umelým mliekom a 25,4 percenta dokonca, že sa to dialo bez ich informovaného súhlasu.
„Tráviaci trakt bábätka je prispôsobený na prijímanie materského mlieka a dojčenie je fyziologický spôsob starostlivosti o deti,“ priblížila Červená. „Zabezpečuje štandardnú, normálnu výživu a starostlivosť, na ktorú sú dieťa i žena nastavené,“ dodala. Umelá výživa, ktorá bola vyvinutá ako núdzová náhradná výživa pre špeciálne situácie, má podľa nej biochemicky odlišné zloženie. Ak deti nie sú dojčené, Červená tvrdí, že to môže mať nepriaznivý vplyv na ich zdravie, na zdravie matiek a tiež celospoločenské dôsledky. „Štúdie ukazujú, že každé euro vynaložené na nákup umelej výživy bude musieť spoločnosť neskôr vynaložiť na zdravotnú starostlivosť,“ hovorí.
Keďže materské mlieko má jedinečné zloženie a význam, podľa Červenej by bolo vhodné budovať banky materského mlieka, ktoré by bábätkám zadarmo poskytovali darcovské materské mlieko na dokrmovanie, podobne ako to funguje pri darcovstve krvi. Na Slovensku momentálne existuje sedem takýchto bánk mlieka. Nachádzajú sa pri nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove, Nových Zámkoch, Spišskej Novej Vsi, Poprade a Humennom.
.jpg)
