Môj profil 
Predplatné
Zrod československej demokracie v novembri 1989 otvoril nové možnosti pre všetkých vrátane ľudí držaných v najkrutejšej väznici komunistického zriadenia v Leopoldove, kde výbuch emócií prerastá do otvorenej vzbury. Hlavný hrdina, väzeň Drahoš Lupko, musí prekonať obrovské prekážky a bojovať za svoje práva. Obklopený krutými, sebeckými a manipulatívnymi ľuďmi tak prijme výzvu a plne sa chopí druhej šance.
Zámerom scenáristov bolo divákov a diváčky predovšetkým dôkladne uviesť do atmosféry, udalostí a vzťahov tej doby. „Amnestie a vzbura v Leopoldove boli už len dôsledkom toho, čo sa stalo a ja som chcel, aby divák videl aj to predtým, takže sme si na pôdoryse troch rodín, šiestich postáv, vytvorili istú vzťahovú mapu a na nej sme poukázali na to, aké typy ľudí v tej krajine žijú, akým spôsobom rozmýšľajú, aké majú motivácie, ako sú ochotné podliezť svoju morálnu latku a čo všetko sú ochotné urobiť pre to, aby im bolo lepšie,“ povedal pre agentúru SITA Maroš Hečko, ktorý sa podľa vlastných slov pustil do filmu i preto, aby ľudí upozornil na presahy niekdajšieho režimu do súčasnosti. „Tá doba bola aj v niečom podobná a boli by sme neradi, keby sa nám dnes stalo niečo, čo budeme o ďalších 30 rokov ľutovať. Aj keď film nie je na to, aby niekoho presviedčal, nie je na to, aby vám extrémne otváral oči a aby vás niekam hnal… To burcovanie, tá reflexia má byť vnútorná, nemá ísť von. Snažili sme sa, aby ju ten film vyvolal,“ uviedol scenárista.
Ústrednú postavu vo filme stvárnil Juraj Bača. Okrem neho v snímke hrajú Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Majeský, Marek Vašut, Roman Luknár, Ján Jackuliak, Gregor Hološka, Jana Oľhová, Erik Ollé, Sáva Popovič, stand-up komik Marek Fučík a ďalší. „Je tam naozaj široký diapazón postáv, sú tam ľudia v base, žijúci na okraji spoločnosti v tretej nápravnovýchovnej skupine, sú tam intelektuáli, disidenti, z ktorých sa stanú následne vodcovia tejto krajiny,“ ozrejmil Karásek. „To, čo sa v Československu vtedy dialo, malo výrazný vplyv na to, ako tí ľudia žili a ako sa ich život menil. Každá tá postava teda nejako začne a úplne inak skončí…,“ dodal.
Scenár tvorcovia konzultovali s viacerými ľuďmi. Pomáhali im bývalí pracovníci československých väzníc, ľudia z vtedajšieho VPN i priami účastníci jednotlivých zásahov. Jedným z nich bol aj Roman Kvasnica, ktorý bol v rokoch 1989 až 1991 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave „Všetci v tom čase mali očakávania. Mnohí z nich sa domnievali, že hlavným vinníkom trestnej činnosti, ktorú páchali v období do 17. novembra, bolo to spoločenské zriadenie, ktoré im neumožnilo realizovať svoj život iným spôsobom a v zmysle svojich predstáv, čo v mnohých prípadoch bola aj pravda. Všetci očakávali, že pokiaľ sa tu zmení spoločenské zriadenie a ľudia budú mať možnosť realizovať svoje základné ľudské práva a slobody, nikdy nebudú mať dôvod na to, aby sa vrátili do väzenia,“ priblížil známy právnik, ktorý dnes zastupuje rodinu zosnulej Martiny Kušnírovej. „Ja si myslím, že to rozmýšľanie bolo z ich strany úplne prirodzené, neodsudzoval som ho ani vtedy a neodsudzujem ho ani teraz. Do väznice sa môže dostať každý jeden z nás, nikdy nevieme, aké komplikácie nám život prinesie. Život je nevyspytateľný a ľudia vždy majú mať, pokiaľ to teda nie je pri niektorých jedincoch úplne vylúčené, možnosť vrátiť sa do normálneho sveta a možnosť zmeniť svoj život. Tá šanca tu vždy musí byť a osobne si myslím, že musíme byť veľkorysejší… V tej dobe sa mnohí cítili naozaj nespravodlivo odsúdení a bolo namieste spraviť to, čo spravil prezident Havel. Vždy budem zastávať tento názor. Viem, že to nebude populárne, ale takto to bolo a myslím si, že tak to aj má byť. Ľudia majú vždy dostať druhú šancu,“ skonštatoval Kvasnica.
S jeho názorom sa stotožňuje i Hečko. „Myslím si, že tá situácia sa nedala riešiť inak, ako tým, že Havel omilostil celú tú krajinu a zbavil ju ostnatých drôtov. Potrebovali sme to všetci, všetci sme z časti morálne zlyhali, niekto menej, niekto viac, niekto strkal hlavu do piesku, druhý úplne otvorene pomáhal systému ako spolupracovník ŠtB… Takých tu nebolo málo a potrebovali sme od tohto omilostiť všetci do jedného. A práve to Václav Havel urobil. Vďačím mu za to, bol mojím prvým slobodným prezidentom a som na to hrdý,“ poznamenal scenárista.
O kameru filmu sa postaral Tomáš Juríček, kostýmy navrhla Zuzana Krejzková. Zaujímavé sú niektoré lokácie, kde snímka vznikala. Nakrúcali ju okrem iného totiž aj priamo v leopoldovskej väznici či v byte prezidenta Václava Havla. Atmosféru konca 80. a začiatku 90. rokov podčiarkla zároveň hudba. V trileri zaznejú dobové skladby od Depeche Mode, Eurythmics, a-ha, Kajagoogoo, Spandau Ballet, Richarda Müllera či Nerezu. Ústrednou skladbou filmu je nová verzia piesne Pasážová revolta Karla Kryla, ktorú v sprievode asi 50-členného symfonického orchestra prespievali Richard Müller, David Koller a Viki Olejárová. O nový aranžmán pesničky sa postaral Nikolaj Nikitin.
.JPG)
