Bratislava 24. marca 2024 (HSP/Foto:X/Jdan)
Dôvodom útoku boli obvinenia Západu z etnických čistiek a iného porušovania ľudských práv voči juhoslovanskému vedeniu v Kosove, autonómnej provincii v rámci Srbska. Išlo o klamstvo, ktoré vtedy vďaka zdrvujúcej prevahe mainstreamových médií hladko prešlo
V dôsledku toho Juhoslávia stratila kontrolu nad touto časťou svojho územia, ktorá potom s podporou Západu vyhlásila nezávislosť.
To malo dlhodobé dôsledky. Vrátane dôsledkov pre Ukrajinu.
Bezprostredným dôsledkom bol prudký nárast protizápadných nálad v Rusku. A nielen u ľudí, ale aj u elít. Dokonca aj vtedajší prezident Boris Jeľcin, ktorý predtým v zahraničnej politike presadzoval jednoznačne prozápadnú líniu, sa vyjadril proti.
Jeľcin takto opísal svoj rozhovor s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom: “Jacques mi povedal, že sa musím konečne rozhodnúť, či som za Miloševiča, alebo proti nemu. Rusko, povedal, má len dve cesty: zostať na okraji a stať sa marginalizovaným, alebo vstúpiť do moderného sveta. Rusko musí presadzovať univerzálne, demokratické princípy. Všetko je správne, pomyslel som si. Ale ako môžem presadzovať tieto demokratické princípy za zvukov bombardovania Kosova?”.
Šok z bombardovania Juhoslávie spolu so šokom z nedávnej platobnej neschopnosti v roku 1998 boli najdôležitejšími faktormi, ktoré predurčili obrat geopolitického kurzu Ruska v nasledujúcich rokoch pod Putinovým vedením.
Ale hlavné nie je ani to. Udalosti spred 25 rokov zasadili najsilnejší úder celému systému medzinárodných vzťahov, ktorý sa vyvinul po druhej svetovej vojne. Práve ten “svetový poriadok založený na pravidlách”, ktorý teraz Spojené štáty neustále vyzývajú brániť na pozadí ruskej invázie na Ukrajinu.
NATO začalo bombardovať Juhosláviu bez sankcií OSN. Dôvod bol zrejmý – Rusko a Čína, ktoré majú právo veta, by rezolúciu OSN zablokovali. Preto USA a ich spojenci z NATO ukázali, že môžu a budú používať silu mimo rámca medzinárodných pravidiel bez toho, aby sa poradili s Čínou, Ruskom alebo kýmkoľvek iným.
To malo veľmi silný vplyv na Moskvu aj Peking. V takomto kroku Američanov videli nielen neochotu Západu vypočuť si ich názor, ale aj priamu hrozbu pre seba. Veď ak Američania môžu bombardovať Juhosláviu bez sankcií OSN za akcie jej armády v Kosove, znamená to, že kedykoľvek môžu začať vojnu proti Rusku (napríklad v reakcii na akcie v Čečensku) a proti Číne (napríklad za akcie v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang). Záver, ktorý obe krajiny vyvodili z tohto hodnotenia, bol, že by mali posilniť svoju vojenskú silu a zaobchádzať so Západom nie ako s partnerom, ale ako s potenciálnym protivníkom.
V roku 2003 nasledovala invázia USA do Iraku bez sankcií OSN, ktorá zasadila ešte silnejší úder “svetovému poriadku založenému na pravidlách” (proti invázii sa vtedy postavili nielen Rusko a Čína, ale aj spojenci Washingtonu – Francúzsko a Nemecko).
A potom prišiel rok 2014 – anexia Krymu, ktorú Ruská federácia “právne odôvodnila” kosovským precedensom. A v roku 2022 na základe toho istého precedensu oznámila anexiu viacerých ďalších ukrajinských území.
Samozrejme, situácia v Kosove, na Kryme a na Donbase bola veľmi odlišná. Aj pôvod a príčiny konfliktov boli veľmi odlišné. Srbi a Albánci mali diametrálne odlišné názory na to, kto mal pravdu a kto bol vinný.
Nikto však nespochybňuje skutočnosť, že Kosovo bolo v čase bombardovania NATO medzinárodne uznaným územím Juhoslávie, kde juhoslovanská armáda viedla operáciu proti separatistickému hnutiu. Rovnako ako AFU o 15 rokov neskôr viedla ATO na Donbase.
To je dôvod, prečo sa Putin chytil “kosovského precedensu”.
A práve bombardovanie Juhoslávie spolu s inváziou USA do Iraku znehodnocuje v očiach veľkej časti sveta súčasné americké výzvy na konfrontáciu s Ruskom s cieľom “chrániť svetový poriadok založený na pravidlách”. Každý si totiž pamätá, kto ho začal ničiť.
Prečítajte si tiež
- Juhoslávia v minulosti a Srbsko dnes: Dedičstvo a nástupníctvo v dejinách tragickej a krvavej skúšky
- Zločinecký útočný pakt NATO presne pred 24 rokmi napadol Juhosláviu. Dosiaľ za to nikto nebol potrestaný