Juhoslávia v minulosti a Srbsko dnes: Dedičstvo a nástupníctvo v dejinách tragickej a krvavej skúšky

Juhoslávia v minulosti a Srbsko dnes: Dedičstvo a nástupníctvo v dejinách tragickej a krvavej skúšky

Belehrad 11. januára 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Bojan Slavkovic)

 

Dňa 28. júna 1948 “Rudé právo” – ústredný orgán Komunistickej strany Československa – uverejnilo rezolúciu Kominformu o vylúčení Komunistickej strany Juhoslávie a obvinilo Tita z odpornej politiky voči Sovietskemu zväzu a z trockistickej a kontrarevolučnej propagandy

Kosovskí Srbi začali blokovať cesty v meste Mitrovica
Na snímke muž kráča okolo naložených nákladných áut, ktoré blokujú cestu v meste Mitrovica na severe Kosova

Analýza profesorky Carly Kontaovej z Rijeky v eseji Verejná diplomacia USA v socialistickej Juhoslávii v rokoch 1950 – 1970:

Reklama

Stalinova exkomunikácia Tita podnietila juhoslovanského vodcu, aby sa obrátil na Západ a hľadal spojenectvo, ako aj finančnú a vojensko-technickú podporu potrebnú na prežitie a rozvoj krajiny. Len čo sa ukázala vážnosť sovietsko-juhoslovanskej krízy, logika studenej vojny viedla k okamžitej podpore Belehradu zo strany západného bloku. V 50. rokoch sa Juhoslávia stala “komunistickým” partnerom USA a veľké množstvo pomoci z Washingtonu – poskytovanej vo forme potravín, nenávratných finančných prostriedkov, finančných úverov, odkladov splátok pôžičiek a vojensko-technickej pomoci prostredníctvom CIA (1947), Programu vzájomnej obrannej pomoci (1949) atď. – urobili z Titovho režimu jasného spojenca Bieleho domu a zároveň aj piatu kolónu v rámci socialistickej zostavy v rozvojových krajinách.

Preto dodávam, píše  Giancarlo Elia Valori, že Juhoslávia sa dala Západu k dispozícii, ale bez toho, aby narušila svoj socialistický vzhľad. Bolo prirodzené, že pre Belehrad bolo nevyhnutné zachovať si formu vlády ako nezávislý štát tak voči vlastným národom, ako aj voči krajinám Hnutia nezúčastnených krajín a Tretieho sveta. Vo veľkej scenáristickej fikcii to Juhoslávia dokázala tým, že nevstúpila do NATO, ale zároveň sa nevzdala základných dotácií na modernizáciu svojej armády, vďaka ktorým sa stala jednou z najsilnejších a najpevnejších armád na svete. Až tak, že v roku 1980, keď Tito zomrel, bola Juhoslávia jedným z desiatich najväčších vývozcov zbraní na svete. Podľa oficiálnych údajov sa 72 % meny potrebnej na nákup ďalších zbraní získalo prostredníctvom tohto obchodu. S cieľom podporiť predaj bola už v roku 1970 zriadená stála výstava v Nikinci, dedine neďaleko Šabca – mesta a obce v okrese Mačva na severozápade stredného Srbska, na hranici s Vojvodinou a Bosnou a Hercegovinou, ktorá sa nachádza na brehu rieky Sáva. Potenciálni záujemcovia si tam mohli vyskúšať zbrane aj na strelnici. Každoročne sa tam zastavilo 300/400 delegácií, z ktorých dve tretiny pochádzali zo zahraničia.

Reklama

Treba dodať, že tento ludus scenicus trval dovtedy, kým múr stál. Po jeho rozpade už Juhoslávia nebola Bielemu domu na nič a národy, ktoré tvorili tento štát – o ktorom protitovská a profeudálna politicky korektná, prostoduchá a servilná propaganda talianskej komunistickej strany tvrdila, že sa majú radi v akomsi raji na zemi -, sa začali navzájom rozbíjať tak, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má k tomu ešte ďaleko. Stačí si spomenúť na slovinskú vojnu za nezávislosť (1991); štvorročnú vojnu za nezávislosť Chorvátska (1991 – 1995); trojročnú etnickú a náboženskú vojnu v Bosne a Hercegovine medzi chorvátskymi katolíkmi, bosnianskymi moslimami a srbskými pravoslávnymi (1992 – 1995); a napokon dvojročnú vojnu za nezávislosť kosovských Albáncov (1998 – 1999). Táto vojna nebola pred bránami Európy ako dnes, ale v Európe a na našom prahu. Celkovo desať rokov vojny od 31. marca 1991 do 12. novembra 2001.

V Európe, ktorá je slabá a bez armády, bohatá len na reči a lacný moralizmus, chceme zabudnúť, že vojny v socialistickej Juhoslávii sa označujú za najsmrteľnejší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Vojny v Juhoslávii boli poznačené nespočetnými vojnovými zločinmi vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti, etnických čistiek a masového znásilňovania. Bosnianske masakry boli prvou európskou vojnovou udalosťou, ktorá bola oficiálne klasifikovaná ako genocídna od čias zločinov nemeckej Tretej ríše, a mnohé kľúčové postavy z bývalej Juhoslávie, ktoré ich spáchali, boli následne obvinené z vojnových zločinov. Organizácia Spojených národov zriadila v holandskom Haagu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (MTSJ), aby stíhal všetkých, ktorí sa počas konfliktov dopustili vojnových zločinov.

Podľa Medzinárodného centra pre prechodnú spravodlivosť (ICTJ) si juhoslovanské vojny vyžiadali smrť 140 000 ľudí – len niekoľko kilometrov od západných krajín vplyvných európskych lídrov – zatiaľ čo Centrum pre humanitárne právo odhaduje najmenej 130 000 obetí. Počas týchto desiatich rokov konflikty spôsobili aj vážne humanitárne a utečenecké krízy. Dnes sa však snažíme zabudnúť na udalosť, ktorej priala európska bezmocnosť a účelovosť niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti členskými štátmi EÚ a ktoré v tom čase v záujme straníckych záujmov uprednostňovali a uznávali nezávislosť niektorých zložiek rozpadajúcej sa Juhoslávie, čím poškodili vnímavosť Belehradu a srbskej zložky.

Čo však zostáva z juhoslovanského dedičstva pre Srbsko dnes? Po odtrhnutí štyroch zo šiestich republík Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija) v rokoch 1991 až 1992 sa preživší štát, premenovaný na Juhoslovanskú zväzovú republiku (Savezna Republika Jugoslavija), vyhlásil za nástupcu Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRJ), ale nové nezávislé republiky sa postavili proti. Zástupcovia z Belehradu zároveň naďalej zastávali pôvodné juhoslovanské sídlo v OSN; Spojené štáty však odmietli svojich bývalých služobníkov a odmietli ich uznať. Počet obyvateľov a územie novej Juhoslovanskej zväzovej republiky boli menej ako polovičné v porovnaní s bývalou SFRJ.

V roku 1992 Bezpečnostná rada OSN – rezolúciou č. 777 z 19. septembra – a Valné zhromaždenie OSN – rezolúciou č. 47/1 z 22. septembra – rozhodli, že nová Juhoslovanská zväzová republika (JZR) nebude môcť zasadať vo Valnom zhromaždení pod názvom “Juhoslávia”, pretože SFRJ zanikla. Zväzová republika Juhoslávia (v roku 2003 premenovaná na Štátny zväz Srbska a Čiernej Hory) bola prijatá za nového člena OSN 1. novembra 2000. V máji 2006 vyhlásila Čierna Hora nezávislosť a Srbsko odvtedy naďalej zostalo sídlom bývalého Štátneho zväzu Srbska a Čiernej Hory.

Reklama

Je však dobré vrátiť sa k otázke nástupníctva bývalej Juhoslávie, aby sme lepšie pochopili, ako tento test – inaugurovaný 1. decembra 1918 (Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov), oficiálne uznaný po Versailleskej mierovej konferencii v roku 1919 na konci prvej svetovej vojny a posilnený na záver druhej svetovej vojny na Jaltskej konferencii – odmietli a nenávideli národy tvoriace bývalú federáciu až do vymazania jej mena z histórie.

Prvé rokovania o otázkach nástupníctva bývalej socialistickej Juhoslávie sa začali v roku 1992 v rámci pracovnej skupiny mierovej konferencie pre Juhosláviu, ktorá sa začala 7. septembra 1991. Dohodu spočiatku blokovalo naliehanie spomínanej Zväzovej republiky Juhoslávia (Srbsko + Čierna Hora), že je výlučným právnym a politickým nástupcom socialistickej Juhoslávie, ako aj vlastníkom všetkého štátneho majetku bývalej socialistickej federálnej vlády, a že je ochotná vzdať sa časti tohto majetku len ako prejav dobrej vôle. Zväzová republika Juhoslávia sa snažila interpretovať rozpad socialistickej Juhoslávie ako proces sériového oddeľovania, a nie ako úplné rozčlenenie predchádzajúceho štátu. Jej výklad však ostatné bývalé juhoslovanské republiky jednoznačne odmietli.

Arbitrážny výbor Konferencie pre Juhosláviu (všeobecne známy ako Badinterov arbitrážny výbor) namiesto toho odporučil rozdelenie aktív a pasív na základe zásady rovnosti a dokonca sa odvolal na Viedenský dohovor o dedení štátov, pokiaľ ide o štátny majetok, archívy a dlhy z roku 1983 (v tom čase nebol v platnosti, podpísalo ho len šesť členských štátov vrátane socialistickej Juhoslávie). Tento návrh bol pre Juhoslovanskú zväzovú republiku neprijateľný, čo motivovalo Medzinárodný menový fond, aby vypracoval alternatívny kľúčový model, ktorý by zahŕňal hospodársku silu republík a ich príspevok do federálneho rozpočtu, ktorý bol všetkými akceptovaný. Bol definovaný kľúčový model, podľa ktorého sa Zväzová republika Juhoslávia podieľala 36,52 %, Chorvátsko 28,49 %, Slovinsko 16,39 %, Bosna a Hercegovina 13,20 % a Macedónsko 5,20 %. Dosiahla sa aj dohoda o zlatých a iných rezervách v Banke pre medzinárodné zúčtovanie.

Po skončení bombardovania Belehradu, Srbska a Čiernej Hory zo strany NATO, po ktorom v nasledujúcom roku zomrel Slobodan Miloševič (5. októbra 2000), sa nástupnícke štáty dohodli. V roku 2001 podpísalo s podporou medzinárodného spoločenstva päť krajín (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko – teraz Severné Macedónsko – a Zväzová republika Juhoslávia [Srbsko + Čierna Hora]) dohodu o nástupníctve. Definitívne potvrdili, že po rozpade bývalej socialistickej Juhoslávie vzniklo päť rovnocenných suverénnych nástupníckych štátov. Dohoda nadobudla platnosť 2. júna 2004, keď ju ratifikoval posledný nástupnícky štát. Dohoda bola podpísaná ako komplexná zmluva, ktorá obsahovala prílohy o diplomatickom a konzulárnom majetku, aktívach, finančných záujmoch a záväzkoch, archívoch, dôchodkoch, iných právach, ako aj o súkromnom majetku a nadobudnutých právach. Po následnom zániku Štátneho zväzu Srbska a Čiernej Hory (jedného z uvedených piatich nástupníckych štátov) v roku 2006 sa obe krajiny dohodli na výlučnom srbskom nástupníctve práv a povinností svojej bývalej federácie.

Tragické dedičstvo juhoslovanského “raja na zemi” bolo navždy vymazané.

Reklama

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:10

Ceny zlata sa na konci týždňa výrazne posilnili. Podporili ich očakávania, že americká centrálna banka (Fed) začne uvoľňovať menovú politiku.

Májový kontrakt na zlato si v piatok (10. 5.) pripísal 35,20 USD alebo 1,51 % a uzavrel na 2367,40 USD (2196,31 eura) za uncu (31,1 gramu). Za celý týždeň si kontrakt polepšil takmer o 3 %.

12:06

Ceny ropy v piatok (10. 5.) klesli o viac ako 1 %. Vyhlásenia predstaviteľov americkej centrálnej banky (Fed) totiž signalizovali, že úrokové sadzby zostanú vysoko dlhšie, než sa doteraz očakávalo, čo by mohlo utlmiť dopyt po rope. Informovala agentúra Reuters.

Júlový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent v piatok klesol o 1,09 USD alebo 1,30 % na 82,79 USD (76,81 eura) za barel (159 litrov). Americká ľahká ropa WTI s júnovým kontraktom uzavrela so stratou 1 USD alebo 1,26 % na 78,26 USD za barel.

12:04

Silný dážď spôsobil v indonézskej provincii Západná Sumatra zosuvy pôdy, v dôsledku ktorých prišlo o život najmenej 28 ľudí. Štyria sú stále nezvestní, uviedli v nedeľu miestne úrady. Správu priniesli agentúry Reuters a AFP.

Národný úrad pre zmierňovanie následkov katastrof (BNPB) vydal vyhlásenie, že povodne od sobotného večera spôsobili bahenné záplavy v piatich okresoch kraja Tanah Datar.

12:00

Tri osoby utrpeli zranenia v noci na nedeľu pri raketovom útoku z Pásma Gazy na mesto Aškelon na juhu Izraela. Terčom útoku bol v sobotu aj hraničný priechod Kerem Šalom, informuje agentúra DPA.

Raketa vypálená z Pásma Gazy zasiahla obytný dom v Aškelone, ktorý sa nachádza približne 13 kilometrov od severnej časti Pásma Gazy.

11:04

V provincii Britská Kolumbia na západe Kanady zúria silné lesné požiare a úrady už evakuovali tisíce ľudí. Poveternostné podmienky sa zlepšili, úrady však aj zvyšných obyvateľov severovýchodnej časti provincie vyzvali, aby oblasť okamžite opustili. Informovala agentúra AP a stanica BBC.

Silný vietor v sobotu zatlačil požiar až do susednej provincie Alberta, kde v tomto období zaznamenali veľmi zlú až rizikovú kvalitu vzduchu v meste Edmonton.

Lesné požiare v kanadskej provincii Aberta
Na snímke dym z lesných požiarov pokrýva mesto, v popredí dvojica počas pikniku v Edmontone, v kanadskej provincii Alberta
10:10

Obyvatelia Litvy v nedeľu hlasujú v prezidentských voľbách i v referende o dvojakom občianstve. Hlavným favoritom je podľa prieskumov súčasný prezident Gitanas Nauséda, informujú agentúry DPA a Reuters.

V prípade, ak žiaden kandidát v nedeľu nezíska aspoň 50 percent hlasov, uskutoční sa 26. mája rozhodujúce druhé kolo, kde sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti.

09:25

Obyvatelia španielskeho regiónu Katalánsko v nedeľu hlasujú v predčasných voľbách. V prieskumoch viedla Strana katalánskych socialistov (PSC) pred dvojicou separatistických strán. Informujú agentúry AFP a AP.

V Katalánsku sú už viac než 10 rokov pri moci politické strany, ktoré podporujú nezávislosť tohto regiónu, pripomína AFP. JxCat však v októbri 2022 odišla z vlády pre nezhody v spojitosti s úsilím o nezávislosť a pri moci zostala ERC s podporou menších koaličných partnerov.

09:17

Najmenej 11 osôb zahynulo a niekoľko desiatok utrpelo zranenia v sobotu večer na najväčšom indonézskom ostrove Jáva pri nehode autobusu vezúceho stredoškolákov a ich učiteľov. Informovala agentúra AFP.

Pri nehode zomrelo deväť študentov a jeden učiteľ, uviedol v nedeľu pre AFP hovorca polície provincie Západná Jáva Jules Abraham Abast. Dodal, že pri nehode zahynul aj jeden motocyklista.

08:44

V nákupnom centre vo Varšave zúri obrovský požiar. Obrovský komplex s 1 400 obchodmi a prevádzkami je v plameňoch.

Strešná konštrukcia sa zrútila. Ľudia boli evakuovaní.

požiar v nákupnom centre
Na snímke požiar v nákupnom centre vo Varšave
08:42

Osem obetí si vyžiadal strelecký útok na narodeninovú oslavu v bare, ktorý sa v sobotu odohral v sobotu na juhozápade Ekvádoru, uviedla miestna polícia. Správu priniesla agentúra AP.

Útočníci na miesto dorazili v taxíku a na dvoch motocykloch, dodala miestna polícia. Obeťami je päť mužov a tri ženy, niektoré z obetí sa nachádzali pred barom.

Výrazný nárast vrážd v krajine spôsobili miestne gangy, ktoré v niektorých prípadoch spolupracujú s mexickými drogovými kartelmi. V roku 2023 bolo v Ekvádore spáchaných 7600 vrážd, teda takmer o 60 percent viac ako v roku 2022.

08:41

V centrálnej časti Pásma Gazy bola otvorená nová poľná nemocnica prevádzkovaná mimovládnou organizáciou International Medical Corp. Vyplýva to zo sobotného vyhlásenia izraelskej armády (IDF). Informuje agentúra Reuters.

08:39

Koordinátorka OSN pre Sudán Clementine Nkweta-Salamiová vyjadrila v noci na nedeľu obavy z použitia ťažkých zbraní v sudánskom meste al-Fašír v provincii Severný Darfúr na severozápade krajiny. Informovala agentúra AFP.

Organizácia Spojených národov (OSN) minulý mesiac varovala pred hroziacim útokom povstalcov na mesto, ktoré slúži ako regionálne centrum humanitárnej pomoci. Zdravotná infraštruktúra v meste je krehká a 70 percent zdravotníckych zariadení v krajine je mimo prevádzky, uvádza AFP.

08:29

Prímerie vo vojne Hamasu a Izraela môže nastať už zajtra, ak Hamas prepustí zajatcov, vyhlásil v sobotu americký prezident Joe Biden. Informujú agentúry AFP a DPA.

Doterajšie rokovania Hamasu a Izraela neviedli k dohode, ktorá by umožnila zastavenie bojov. Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v piatok uviedol, že rokovania sú na mŕtvom bode a vyjadril poľutovanie nad tým, že ich najnovšie kolo v Káhire sa skončilo neúspechom.

08:25

Víťazom piesňovej súťaže Veľká cena Eurovízie sa na rok 2024 stal švajčiarsky nebinárny rapper Nemo so skladbou “The Code”. Informovala agentúra DPA.

Súťaž konajúcu sa vo švédskom meste Malmö tento rok poznamenala kontroverzia okolo účasti izraelskej speváčky Eden Golanovej, ktorá vyvolala protesty pred dejiskom súťaže, štadiónom Malmö Arena.

Nemo Finále súťaže Eurovízia
Na snímke švajčiarsky spevák Nemo s piesňou The Code sa stal víťazom tohtoročnej pesničkovej súťaže Eurovízia v juhošvédskom Malmö
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke vodník Erik Jaškanič na koni s veľkým kovovým kľúčom po otvorení vody Domaše

Autor: TASR-Maroš Černý

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali