Môj profil 
Predplatné
“Je to základný zákon na fungovanie štátu. Už som však zachytil určité nepochopenie myšlienok v tomto návrhu. Existuje pojem slobodná súťaž politických strán. Žili sme v dobe, keď bola jedna politická strana, komunistická. Nikto si nevedel ani predstaviť, že tu budú po čase strany bez sídiel, bez členov či bez kontroly financovania,” poznamenal. Autorom novely ide podľa Danka v prvom rade o to, aby ak sa strana uchádza o moc v štáte a o účasť v NR SR, mala základné mechanizmy nastavené demokraticky. “Aby bola otvorená z hľadiska prijímania členov, aby bola jasná a transparentná z hľadiska financií a ak raz bude zrušená, aby nikto z jej vedúcich predstaviteľov nemohol nejakú dobu fungovať v strane inej,” ozrejmil Danko.
Zároveň tvrdí, že predstavitelia SNS identifikovali problémy, ktoré vo svete politických strán sú. “A nik mi nepovie nie, že pri ich vzniku musia platiť rovnaké pravidlá. Politické strany budú musieť predložiť elementárne doklady vrátane svojho sídla, budú musieť mať upravené kontrolné mechanizmy. Ak je strana nakazená netransparentným financovaním, ak si predseda robí čo chce, a takáto strana raz vyhrá voľby či zloží vládu, touto nákazou nakazí štát,” varoval Danko.
Za čerešničku na torte označil predseda SNS návrh, že politické strany budú musieť mať peniaze uložené v Štátnej pokladnici za úrok, aký majú komerčné banky. “Nikdy sa nestane, že si občan nebude môcť pozrieť, koľko má strana na účte, kam dáva peniaze. Bude tiež platiť pravidlo, že okrem darov budú zverejňovať aj pôžičky a úvery,” avizoval.
Aj predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák uisťuje, že novela nie je namierená proti niekomu. “Zákon rieši, že ak strana chce kandidovať do NR SR a má dostať peniaze od štátu, musí byť jasné, ako s nimi nakladá. Aby sa nestávalo, že o miliónoch eur rozhoduje jeden či traja ľudia. Každé euro musí byť zdokladované,” podčiarkol s tým, že za takýto návrh by mal zahlasovať každý demokraticky zmýšľajúci poslanec.
Novela zákona o politických stranách od SNS hovorí, že výkonný orgán politickej strany by mal mať aspoň deväť členov. Účasť strán vo voľbách do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu by mal byť podmienený minimálnym počtom členov alebo minimálnym počtom členov najvyššieho orgánu politickej strany. Právna norma má tiež zabrániť kupovaniu strán, zaviesť moratórium na zmenu názvu subjektu a upraviť nakladanie s finančnými darmi. Podľa predkladateľov sa návrh žiadnym spôsobom nedotýka zakladania politických strán. Vznik strany teda nepodmieňuje minimálnym počtom členov. Právnu normu predložili poslanci SNS a Smeru-SD na júnovú schôdzu parlamentu. Podpisy partnerov z koaličného Mosta-Híd pri návrhu chýbajú.
Most-Híd tvrdí, že v návrhu sú zabudované aj niektoré jeho predstavy. “Nevylučujeme ani ďalšiu legislatívnu iniciatívu členov nášho klubu počas rozpravy,” uviedla pre TASR hovorkyňa strany Klára Debnár.
“S výnimkou štatutárneho orgánu politickej strany musí mať každý orgán strany minimálne troch členov a výkonný orgán politickej strany minimálne deväť členov,” píše sa v návrhu novely zákona. Jasné a zrozumiteľné zloženie orgánov politickej strany umožní podľa poslancov dôslednú kontrolu jej činnosti. Novela má tiež upraviť evidenciu členov strany.
Právna norma má zaviesť požiadavku na obsah kandidačných listín pre voľby do NR SR a EP. Súčasťou listiny má byť aj zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany v počte najmenej päťnásobku členov výkonného orgánu strany. Keďže minimálny počet členov výkonného orgánu strany má byť deväť, malo by sa preukázať minimálne 45 členov najvyššieho orgánu strany. Namiesto zoznamu členov najvyššieho orgánu politickej strany by mohol byť súčasťou listiny zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidátke.
.JPG)
.jpg)
