SNS chce podľa neho na teroristické útoky v Európe reagovať preventívnymi opatreniami, už presadila zmenu pri registráciách cirkví a v budúcom roku predloží aj zákaz nosenia buriek. „Mali by sme sa poučiť od krajín ako je Francúzsko a Nemecko, ktoré boli výkladnou skriňou tolerancie, čo všetko už podstúpili a ako komunikujú dnes,“ povedal Danko, ktorý na budúci rok avizuje predloženie nového programu SNS.

Koniec roka 2016 priniesol dve tragické konfrontácie s islamským terorizmom krátko po sebe. V Turecku zavraždili ruského veľvyslanca Andreja Karlova a v Nemecku pri útoku sfanatizovaného vodiča kamióna zahynulo dvanásť ľudí… Mali by sme si na podobné incidenty zvyknúť?

Vracia sa len to, čo bolo v histórii po stáročia. V roku 1526 v bitke pri Moháči naši predkovia poznali, čo je to stret kresťanstva s islamom. Alebo, čo je to stret náboženstiev a kultúr. Mysleli sme si, že v 21. storočí sa takéto veci diať nebudú. Európa sa zjednotila, prekonala niektoré rozdiely, poučila sa v niektorých veciach z druhej svetovej vojny. Ale zároveň sa veľmi otvorila, bola až veľmi tolerantná. Keď som v roku 2011 hovoril napríklad o zákaze nosenia buriek, kritizovali ma. Ale ja som to tak cítil. Veľa som ako právnik chodil do Anglicka a videl stret kultúr. Tak som bol nacionalista. Dnes už aj Angela Merkelová povie na sneme, že nosenie buriek treba obmedziť. Keď sme v Slovenskej národnej strane hovorili o zvýšení povinného počtu členov cirkvi na registráciu z 20.000 na 50.000, takisto boli ľudia, ktorí nás kritizovali, ale v parlamente sme za tento zákon získali takmer ústavnú väčšinu. A stret islamu a kresťanstva som cítil aj na svojich návštevách v Jerevane…

…tam je to aj dlhoročný vojenský a politický spor kresťanského Arménska a Azerbajdžanu, ktorý je kultúrne blízky k Turecku…

…Chcem povedať že sa musíme po týchto udalostiach najmä spojiť a byť jednotní. Musíme prestať byť absolútne otvorení a tolerantní. To neznamená, že nemáme rešpektovať iné náboženstvo. Ale ak v islamskom svete musíme rešpektovať ich pravidlá, tak musíme vedieť povedať vyznávačom radikálneho islamu, že burka sa v Európe nosiť nebude. Musíme začať väčší dialóg, ale to aj cirkevní predstavitelia. Keď som bol u arcibiskupa na Cypre, hovoril mi, aké dôležité je vedenie dialógu ich cirkví s predstaviteľmi islamu, aké je dôležité obrusovanie hrán. Nie každý, kto vyznáva islam je extrémista alebo terorista.

Absolútna väčšina moslimov sú normálni ľudia. Ale na teroristický útok stačí zopár jednotlivcov alebo dokonca jedna osoba. Ako ju nájsť skôr, ako zaútočí?

Človeka nemôžete súdiť podľa vierovyznania alebo farby pleti. Ale v rámci Európy musíte pristúpiť k bezpečnostným opatreniam, čo dokážu identifikovať ľudí, ktorí inklinujú k radikálnym prejavom islamizmu. Sú identifikovateľné bunky, ktoré sa stretávajú na určitých bohoslužbách, spolupracujú a vytvárajú zázemie na takéto radikálne posolstvá. Viete dobre, že vo Francúzsku pristúpili k prehodnocovaniu náboženských obcí a zatvárajú mešity, v ktorých zaznievali radikálne posolstvá. A to je Francúzsko. Jeden z najtolerantnejších štátov v Európe.

Moslimská komunita na Slovensku je pomerne malá a jej absolútna väčšina je tu integrovaná už desiatky rokov…

Tu ide o budúcnosť. Mali by sme sa poučiť od krajín ako je Francúzsko a Nemecko, ktoré boli výkladnou skriňou tolerancie, čo všetko už podstúpili a ako komunikujú dnes. Tak ako sme zdvihli hranicu registrácie cirkví, budeme otvárať otázku nosenia burky na verejných miestach. Na budúci rok SNS príde s návrhom zákona, ktorý bude kompatibilný s tým, čo sa debatovalo vo Švajčiarsku, o čom hovoria Nemci. To znamená o zákaze nosenia burky na verejných priestranstvách z bezpečnostných dôvodov.

Teda nie z náboženských dôvodov, ale preto, že osobu v burke nie je možné vizuálne identifikovať, jednoducho nevidíte, kto v nej je…

Áno, ale aj z hľadiska toho, že všetko má svoje hranice. Multikulturalizmus zlyhal. Dnes to povie bežne aj Angela Merkelová. Musíme sa učiť byť v týchto veciach jednotní, zvýšiť bezpečnosť, ochranu, oveľa viac rozprávať o tom, čo je islam, aké druhy islamu sú. Vrátiť sa k otázke dobrovoľnej vojenskej služby… Ja sa netajím tým, že chcem zvažovať otázku navrátenia povinnej vojenskej služby pre mladých ľudí aspoň na niekoľko mesiacov. Musíme sa baviť o analýzach zákonov v západnej Európe, ktoré sú už dnes naozaj štandardné a ktoré mohli byť označované v minulosti ako nacionalistické. Dnes už aj rétorika socialistov v Rakúsku hovorí, že Rakúsko bude mať problém pri vyjednávaní o vstupe Turecka do Európskej únie. A chce, aby Turecko v EÚ nebolo. Keď to predtým hovorili Slobodní, boli označovaní za šialencov. Dnes je tá komunikácia celorakúsky bežná. Keď sme my hovorili pár rokov dozadu, že Turecko nepatrí do EÚ, bol som označovaný za človeka, ktorý Turecko uráža. Turecko je krásna krajina, ale má svoje špecifiká, aj z hľadiska ľudských práv, boja s terorizmom… Európska únia na vstup Turecka nie je pripravená, nie je to euroázijská únia. Po ďalšie, EÚ musí zintenzívniť proces v otázke bezpečnosti.

…to súvisí s migračnou krízou?

Toto všetko, čo sa deje, je zlyhaním Európskej únie v tom, čo sme jej dali do vienka v otázke bezpečnosti. My sme sa vzdali svojej armády z hľadiska komplexnosti ozbrojených síl. Urobili sme špecifickú armádu, ktorá plní svoje špecifické úlohy aj v rámci NATO. Ako potom sme mali naším ľuďom vysvetľovať, keď videli, že ľudia bez pasov, s mobilnými telefónmi chodili cez EÚ len tak? Vy si viete predstaviť, že by ste si zobrali mobilný telefón a išli do Ameriky? V tom zlyhala EÚ. V otázke bezpečnosti. A to vyúsťovalo do jej rozbrojov, do brexitu a do ďalších vecí. Toto sú všetko dôsledky chabej politiky európskych lídrov, predstaviteľov silných štátov, ktorí nevedeli čítať politiku.

Jednou z noviniek, ktorú ste do nášho predsedníctva v Rade Európskej únie priniesli vy, bol neformálny summit predsedov národných parlamentov. Dá sa diskusia na úrovni národných parlamentov zapojiť do celoeurópskej politiky tak, aby to Únii nepoškodilo, ale naopak posilnilo ju?

Už v našom popradskom memorande sa hovorí, že musí prísť revízia Európskej únie. Hovorili sme o zachovaní národnej suverenity, ale aj o podpore EÚ v oblastiach, ktoré fungujú. Ja to celé vnímam nasledovne: EÚ je projekt, ktorý mal v rámci globálnych pozícií vytvoriť rovnováhu a umožniť menším štátom, ako sme my, súťažiť na trhoch akými sú Rusko, Čína, USA a iné. Teda je prirodzené, že by sme mali špecifikovať oblasti, v ktorých sme spolu silnejší. Ale spolu silnejší by sme mali byť aj v otázke bezpečnosti, čo bolo elementárne zlyhanie únie…

…v utečeneckej kríze?

Áno. Ale treba si uvedomiť aj to, čo Únia urobila dobre. Je príjemné chodiť bez pasu po Európskej únii? Vedieť platiť platidlom, ktoré si drží svoju hodnotu? Vidíme to v porovnaní s Poľskom, Maďarskom. Aj keď sa ťažko zarába, euro má svoju hodnotu. To je ďalšia výhoda. Prestali sme zjednocovať sociálne a právne systémy, ale asi je najvyšší čas hovoriť o nejakom audite vzťahov národného štátu a EÚ. Keď už dáme EÚ nejakú konkrétnu oblasť, musíme to už potom rešpektovať. Ale európska politika a európski lídri by mali ísť príkladom, aby nás presvedčili o tom, že sa odovzdanie kompetencií oplatí.

…možno v ideálnom prípade. Ale aktuálne sa to očividne nedeje…

Áno, a preto je kríza z hľadiska fungovania, aj z hľadiska vzťahov a vyústila do brexitu. Pretože nie sú identifikované oblasti, nastávajú hádky, v čom máme byť solidárni, v čom nie, ako riešiť migráciu a práve tá naša pozícia, pozícia národných parlamentov, je jedinečná. Národné parlamenty prechádzajú voľbami intenzívnejšie, teda politici v národných parlamentoch musia oveľa viac vnímať nespokojnosť ľudí v bežnom živote a to sa týka napríklad aj otázky migrácie. Výsledkom (neformálneho summitu v Bratislave, pozn. TASR) by malo byť, že tu nikto nepochybuje o suverenite národných parlamentov. Európska únia nie je zlúčením štátov. EÚ znamená zachovanie suverénnych štátov pri odovzdaní časti kompetencií. Národné parlamenty sa svojím spôsobom prebúdzajú oveľa viac a podávajú pomocnú ruku Európskemu parlamentu, ktorý sa k nim v minulosti niekedy až povýšenecky, ignorantsky správal. Myslím si, že to je jediná cesta pre fungovanie EÚ. Nikto z národov v Európe sa nevzdá svojej suverenity. Neviem si predstaviť, že Francúzi budú poslušne dvíhať ruku za niečo, o čom nebudú presvedčení, akokoľvek by to Únia diktovala.

V čom vidíte prínos summitu predsedov parlamentov?…

Obávam sa, že ak chceme zabrániť ďalším brexitom, príde čas revízií zmlúv Európskej únie. Bojím sa, aby nenarastalo sebectvo národov, ktoré rozdelí nás všetkých. V Európe prevláda strach. Strach potom vytvára hranice. Strach vytvára pud sebazáchovy, ľudia reagujú snahou uzavrieť sa, ukryť sa. Ak sa táto vlna v Európe nezastaví, tak pôjdeme pár rokov vo svojom vývoji dozadu. To by bola škoda. My sme tu v Bratislave urobili naozaj veľký krok na týchto summitoch, aby tento typ sebeckej politiky Úniu nerozbil. Národné parlamenty si na tomto (bratislavskom, pozn. TASR) summite dali za úlohu oveľa intenzívnejšie prehlbovať komunikáciu s EP, približovať viac jeho politiku obyvateľstvu. Sú štáty, kde premiér po rokovaní v EÚ musí prísť do parlamentu a informovať. Sú štáty, medzi ktoré sa po novele rokovacieho poriadku bude radiť už aj Slovensko, kde v pléne parlamentu vystupujú europoslanci, informujú o svojej práci.

Premiér Robert Fico sa v súvislosti s predsedníctvom vyjadril, že ho považuje za úspešné. Zároveň kritizoval dve tohtoročné referendá, britské a talianske, pretože podľa neho zodpovední politici zmiešali vnútroštátnu agendu s tou celoeurópskou… Súhlasíte?

Ja som to hovoril opakovane. Chýba identifikácia európskej politiky aj európskych tém, jasné pomenovanie, odčlenenie od tém vnútroštátnych. A chybou komunikácie lídrov EÚ je, že nehovoria o oblastiach, v ktorých je Európska únia úspešná. Asi je jednoduchšie komunikovať, že Únia je tá najhoršia, ktorá zdiera, okráda, tak z nej čím skôr vystúpme… Ak by sme to takto robili aj my, možno by sme mali oveľa viac percent. Ale keď dnes niekto povie, že vieme zo dňa na deň z Únie vystúpiť, tak ja poviem, že klame. Sú to len reči do krčmy. To neznamená, že nesmieme, tak ako som to písal v Popradskom memorande, pozorovať Úniu a jej vývoj. Že musíme byť pripravení na moment, keď určité silné štáty priškrtia kohútiky a povedia, že idú sami. A ak už nebude inej cesty, aj my sa musíme postaviť a spravovať svoj štát, keď sa to začne diať.

Jeden taký štát už tu evidentne je, a tým je Veľká Británia…

Čo sa mne osobne nepáči na postoji Európskej únie vo vzťahu k Anglicku, je, že keď sa rozhodlo odísť, tak musí odísť so všetkými dôsledkami. Ak sa Veľkej Británii oplatí vystúpiť z Únie, bude to koniec EÚ. Veľká Británia musí pocítiť, že sa jej neoplatilo odísť. Pocíti to len tak, že sa to dotkne nielen pohybu pracovnej sily, ale aj pohybu tovarov a služieb. Nemôže si EÚ s Anglickom ošetriť vzťah tak, že na jednej strane Angličania dosiahnu obmedzenie pohybu pracovných síl a na druhej strane sa im hodí, lebo je to pre nich výhodnejšie, sem dodávať bezcolne tovary a služby. To by spôsobilo víťazstvo pre populizmus a politikov, ktorí Úniu budú vnútorne rozbíjať. Bola by o historická chyba, lebo je množstvo vecí, ktoré naozaj v EÚ fungujú lepšie.

A vaše celkové hodnotenie slovenského predsedníctva?

Je nesporné, že Slovensko pri svojom predsedníctve v Rade EÚ zabezpečilo, čiastočne aj zásluhou SNS, stabilnú vládu, ktorá mala fundovaných ministrov, za ktorých sme sa pri rokovaniach nemuseli hanbiť. Zvládli sme organizačne, diplomaticky, personálne, bezpečnostne najväčšie summity. Boli tu hlavy štátov v kumulácii, v akej ešte nie. To si málokto uvedomuje, aká to bola záťaž aj pre policajtov, bezpečnostné zložky. Výšku latky, ktorú my odovzdávame Malte, Európska únia oceňuje. Predseda francúzskeho parlamentu mi doslova povedal, že po týchto summitoch znova začali chápať V4. Dnes sme v EÚ o krok ďalej. Keď už aj cestujeme niekde ako predstavitelia Slovenska, sme naozaj oveľa viac rešpektovaní, ja to cítim na každej zahraničnej návšteve. Toto predsedníctvo ukázalo Európe, kde je Slovensko, kto je na Slovensku, akí sú tu predstavitelia a lídri, vytvorili sa nové väzby a je to veľký krok pre pozíciu Slovenska v EÚ.

Poďme k hodnoteniu roka z hľadiska SNS. Vrátili ste sa do parlamentu…

Človek je už raz taký, že vždy má víziu a keď nastane jej splnenie, tak má nové vízie a ciele. Dnes sme už inde, ako sme boli v marci a pred voľbami. Čo by som ale naozaj chcel dosiahnuť budúci rok, je väčší vnútorný pokoj a kľud. Pretože si stále hovorím, že už si nájdem čas aj na seba, len ešte najprv musím dosiahnuť „toto a toto“… Bol to pre mňa strašne ťažký rok. Na začiatku roka, pred voľbami, prišli bulvárne útoky na mňa a moju rodinu, ktoré, si myslím, mali spravodajský podtón. Robilo sa všetko pre to, aby SNS bola mimo politického obliga.

Aby ste sa nedostali do parlamentu?

Áno, samozrejme. Ľudia, ktorí to manažovali, nepochopili jednu vec. Že vďaka útokom na SNS vyrástli iné subjekty. Po voľbách nastalo u mňa mierne rozčarovanie, keď som zistil, že sa do parlamentu dostali aj politici, ktorým stačilo vlastne skoro nič nerobiť. Zbadal som politické strany, ktorých lídri si celé leto dovolenkovali, kúpili si stranu a zrazu boli v parlamente. Lídrov, ktorým stačí vyvolávať pocit ochrany. Lídrov, ktorí stále len každého obviňujú, urážajú, nosia do parlamentu makety a stačím im mať štyroch členov v strane. A tak by som mohol ísť zaradom. Začal som rozmýšľať o tom, že aký to má vlastne celé význam. Keď sa snažíte budovať politickú stranu, súťažiť s politickou stranou. Napríklad Slovenská národná strana mala 1800 členov a dnes ich má sedemtisíc. Hovorím o tom, ako je súťaž politických strán narušená zlým zákonom o politických stranách. Myslím si, že ak predseda politickej strany nie je malým premiérom, ktorý riadi politickú stranu – ktorá je ako keby malým štátom, kde sú rôzne vrstvy odborníkov – tak je niečím ako predsedom svojej firmy. Dotyk so štátnou mocou má mať ten najlepší predseda politickej strany, ktorý vznikne vnútornými procesmi, zvolením spomedzi tisícok ľudí, a bude vedieť ich viesť a riadiť.

Chcete novelizovať zákon o politických stranách?

Ja si myslím, že Slovensko pôjde cestou do pekla a do nešťastia z hľadiska politiky, ak nebude nový zákon o politických stranách. Ktorý bude hovoriť o tom, či strana môže rok alebo pol roka pred voľbami meniť názov, ako s financiami v politických stranách, aby neposielali politické strany peniaze svojim rodinným príslušníkom, ako je to s politickou inzerciou… Politika na Slovensku sa dostala na úroveň „teátra“. Toto nie je súťaž politických strán z hľadiska programov, toto je exhibicionizmus a Televarieté . To, čo predvádzajú niektorí lídri niektorých politických strán, to nemá nič s politikou spoločné. To je bavenie sa ľudí senzáciami, lebo médiá to berú ako dobrú zábavu. Politici, ktorí robia túto šou, si ani neuvedomujú, že degradujú politiku. Ešte sa aj hlásia k tomu, že nechcú byť politici, že chcú rozbíjať systém.

Dá sa to podľa vás zlepšiť napríklad novelou rokovacieho poriadku?

Samozrejme, to je prvý krok. Som predseda parlamentu, mám zodpovednosť a som človek z praxe, mám rád systémové veci. Naučili sme sa akceptovať plytké vnímanie politiky, musíme do nej vniesť systém. A rokovací poriadok bol prvý krok pre pravidlá fungovania v parlamente. Je najdemokratickejší v Európe, priniesol nové aspekty, vypočutie ústavných sudcov v ústavnoprávnom výbore pri výbere, priniesol časové aspekty. Prvýkrát v histórii vláda dostala obmedzenie. Za ktorého predsedu parlamentu by si vláda obmedzila svoje vystupovanie v parlamente? Ak niekto hovorí, že ide o „náhubkový“ zákon, tak „náhubkový“ zákon pre ministrov.

Ako hodnotíte rok 2016 z hľadiska plnenia programových cieľov vašej strany?

Daňové licencie od roku 2018 neexistujú, došlo k zníženiu dane z príjmov. Podarilo sa nám dohodnúť postupné navýšenie platov učiteľov, pripravili sme nový ústavný zákon o pôde, ktorý je už v podateľni, zvýšili sme hranicu registrácie cirkví, posilňujeme dobrovoľnú vojenskú službu… Opätovné zavedenie InterCity vlakov, môžeme hovoriť o ďalších veciach, ktoré sa podarilo dosiahnuť. Pripravujeme zákon o energetických strategických spoločnostiach, hovoríme o ochrane majetku štátu a mohol by som rad za radom vymenovávať. Vo veľa veciach som musel ísť v tejto vláde do kompromisov. Ale zoberte si naše košické programové tézy – a ja som to vyčísľoval – len pár percent nám chýba k naplneniu všetkých tých téz. Paušálne výdavky živnostníkov, ktoré považujem za osobnú vec. Bojujeme za niektoré zmeny v sociálnych oblastiach. Ale SNS je zrelá, aby na budúci rok prišla s novým programom. Už s víziou toho, že časť budeme napĺňať v tejto vláde. A časť budeme napĺňať po roku 2020. Podľa toho, aký silný mandát nám dajú voliči. Ja sa snažím nesklamať 8,6 percenta voličov, ktorí nás volili v týchto parlamentných voľbách. A, samozrejme, snažím sa získať dôveru ďalších voličov. Preto musím pomenovať nové horizonty, s tými predstúpim pred ľudí.

Kto bude pripravovať nový program?

Sadnem si na to s vedením strany. Dnes sa mi robí lepšie, lebo sa už odborníci nehanbia hlásiť k SNS. Prvý program sme robili partia nadšencov, teraz pripravíme oveľa komplexnejší program, viac by sme chceli napríklad rozvinúť priority v sociálnej oblasti. Tam cítime aj dobrý prienik s dominantnou stranou v koalícii. Samozrejme, nezabudneme na podnikateľský sektor… Ja budem vždy hovoriť o potrebe pravidiel fungovania štátnych spoločností, a silnejšej ruke štátu. V kombinácii toho, čo dnes vedenie SNS má, si myslím, že v priebehu budúceho roka sme schopní na našom programovom sneme určiť novú víziu SNS.