Bratislavský kraj má najnižšie riziko chudoby či sociálneho vylúčenia v EÚ. Medziročné porovnanie však neplatí

Bratislavský kraj dosiahol podľa Eurostatu za rok 2025 najnižšiu mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia spomedzi 243 regiónov EÚ, za ktoré boli dostupné údaje: 2,9 %. Vyplýva to aj z jeho publikácie o životných podmienkach. Za rok 2024 bola zverejnená hodnota 8,6 %. Vyzerá to ako mimoriadne zlepšenie.

Keď sme sa Štatistického úradu SR pýtali, ako tieto čísla vznikli, prišla zásadná odpoveď: prvenstvo Bratislavského kraja za rok 2025 platí, ale porovnanie s rokom 2024 nie. Obe hodnoty totiž vznikli pri odlišnom spracovaní príjmov. Kto chce podľa nich hodnotiť, či sa ľuďom naozaj žije lepšie, musí poznať túto hranicu.

Prvé miesto. Čo však Eurostat počíta?

Eurostat určuje spoločnú metodiku na zisťovanie rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Na Slovensku údaje získava a spracúva Štatistický úrad SR v rámci zisťovania EU-SILC. Eurostat ich potom používa na porovnávanie regiónov a krajín EÚ.

Ukazovateľ AROPE zahŕňa človeka, ktorý spĺňa aspoň jednu z troch podmienok: má v domácnosti príjem pod hranicou rizika chudoby, nemôže si z finančných dôvodov dovoliť viacero základných potrieb alebo žije v domácnosti s veľmi malým rozsahom odpracovaného času. Kto spĺňa viac podmienok, započíta sa iba raz.

Hranica príjmovej chudoby sa určuje pre každú krajinu, nie osobitne pre jej regióny. Bratislava má teda rovnakú hranicu ako ostatné slovenské kraje. Za ohrozeného sa považuje človek, ktorého disponibilný príjem domácnosti po prepočte na jej veľkosť a zloženie nedosahuje 60 % slovenského mediánu. Medián je hodnota, pod ktorou má príjem polovica obyvateľov a nad ktorou druhá polovica.

Pri príjmovej zložke sa od príjmu neodpočítavajú náklady na bývanie, potraviny ani ďalšie výdavky. Bratislavčan tak môže byť nad hranicou rizika príjmovej chudoby, aj keď mu po zaplatení nájmu zostáva málo peňazí. Niektoré podobné ťažkosti môže zachytiť materiálna a sociálna deprivácia, nie však automaticky samotný príjmový ukazovateľ.

Prvenstvo Bratislavského kraja teda nie je dôkazom, že má najnižšie životné náklady v EÚ alebo že jeho obyvateľom po zaplatení účtov zostáva najviac peňazí. A keď už vieme, čo sa meria, treba sa pozrieť aj na spôsob merania.

Dve čísla, ktoré zvádzajú k nesprávnemu záveru

V regionálnej databáze Eurostatu sa pri Bratislavskom kraji uvádza AROPE 8,6 % za rok 2024 a 2,9 % za rok 2025. Čisto číselne je rozdiel 5,7 percentuálneho bodu. Pri samostatnom riziku príjmovej chudoby sú zverejnené hodnoty 7,0 % a 1,4 %.

Pri tom je dobré vedieť ešte jednu vec: zisťovanie EU-SILC 2025 vychádza pri príjmovej zložke z príjmov za rok 2024. Samotný letopočet pri výsledku preto nemusí označovať rok, v ktorom domácnosť peniaze zarobila. A ani veľký rozdiel zverejnených hodnôt sám osebe nedokazuje, že sa životná situácia rovnako výrazne zlepšila.

Štatistický úrad sa pýta vybraných domácností, nie každého obyvateľa. V Bratislavskom kraji získal údaje od 916 domácností v zisťovaní za rok 2024 a od 961 v zisťovaní za rok 2025. Naša hlavná otázka však nesmerovala na počet domácností. Zaujímalo nás, čo sa pri spracovaní ich príjmov zmenilo.

Čo zmenili údaje Sociálnej poisťovne?

Pri zisťovaní za rok 2025 začal Štatistický úrad SR inak spracúvať príjmy zo zamestnania. Využil pritom súhrnné údaje Sociálnej poisťovne. Ak v dotazníkoch príjmy chýbali alebo boli neúplné či nesprávne, niektoré hodnoty nahradil štatistickým odhadom. Tento postup sa nazýva imputácia.

Údaje Sociálnej poisťovne pomohli aj pri takzvanom vážení: odpovede vybraných domácností sa pri výpočte prepočítavajú tak, aby výsledok čo najlepšie vystihoval zloženie obyvateľstva. Po novom sa pri tomto prepočte zohľadnilo aj rozdelenie príjmov zo zamestnania.

Nový postup nemusí byť chybný. Môže dokonca priniesť presnejší obraz príjmov. Bez porovnávacieho výpočtu však nevieme, aká časť rozdielu medzi dvoma rokmi vznikla skutočnou zmenou a aká novým spracovaním.

Úrad nám 3. novembra napísal, že zatiaľ nedokáže oba vplyvy oddeliť. V odpovedi zo 6. novembra výslovne potvrdil, že hodnoty AROPE za roky 2024 a 2025 sa nedajú porovnávať ani za Bratislavský kraj.

Zároveň potvrdil, že porovnateľnosť medzi regiónmi EÚ v rámci samotného roka 2025 zostala zachovaná. Preto nespochybňujeme prvé miesto Bratislavského kraja. Odmietame iba vyvodzovanie nepreukázaného medziročného poklesu zo zverejnených hodnôt.

Prečo úrad dodatočne označil 74 tabuliek

Ešte 30. apríla 2026 Štatistický úrad v správe Chudoba a jej dimenzie v roku 2025 uvádzal, že upravená metodika nemá vplyv na porovnateľnosť údajov v čase. Po odovzdaní a schválení údajov na zverejnenie však nasledovali konzultácie s Eurostatom o dôsledkoch metodickej zmeny. Eurostat potom dodatočne označil časový rad upozornením break in series, teda prerušením porovnateľnosti medzi rokmi 2024 a 2025.

V piatok 6. novembra doplnil Štatistický úrad takéto upozornenie do 74 zo 128 tabuliek svojej databázy STATdata. Neznamená to, že v nich boli nesprávne čísla. Znamená to, že pri údajoch dotknutých novou metodikou nemožno bez ďalšieho vyvodzovať medziročný vývoj.

Úrad nám potvrdil, že zatiaľ nemá výsledky porovnávacích výpočtov podľa starej a novej metodiky, ktoré by mohol zverejniť. V nasledujúcich mesiacoch má vykonať analýzy a s Eurostatom rozhodnúť, koľko predchádzajúcich rokov spätne prepočíta. Aprílovú správu plánuje doplniť upozornením a na 46. týždeň avizoval podrobnejšie verejné vysvetlenie.

Práve preto nestačí, aby upozornenie zostalo len technickou značkou pri tabuľke. Ak niekto z jej čísel vyvodzuje, že sociálna situácia sa výrazne zlepšila, musí vedieť, že porovnanie stojí na dvoch odlišných postupoch.

Prvé miesto áno. Potvrdené zlepšenie zatiaľ nie

Bratislavský kraj má za rok 2025 najnižšiu hodnotu AROPE v Európskej únii. To je priaznivý výsledok v rámci toho, čo tento ukazovateľ meria. Nie je však dokladom, že riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia medziročne kleslo presne o rozdiel medzi oboma zverejnenými číslami.

Pokým nebudú staršie údaje prepočítané porovnateľným spôsobom, nevieme určiť skutočný smer ani rozsah medziročnej zmeny. Takéto porovnanie by sa dovtedy nemalo používať ako dôkaz úspechu ani neúspechu hospodárskej či sociálnej politiky.