Plán na vybudovanie veľmi veľkých výpočtových centier na trénovanie výkonných modelov umelej inteligencie – ktorý pred viac ako rokom načrtla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová – bude oznámený túto jar ako európska odpoveď na odvážne snahy USA o zvýšenie výpočtového výkonu.

Zákonodarcovia a odborníci však spochybňujú, či v Európe existuje dopyt po výpočtovom výkone, ktorý tieto budovy vygenerujú, a tvrdia, že EÚ riskuje investovanie 20 miliárd eur do úsilia, ktoré jej nepomôže konkurovať USA a Číne.

Keďže blok už zaostáva za USA a Čínou kvôli silnému zameraniu na reguláciu technológií, neefektívny plán výpočtového výkonu by blok ešte viac posunul dozadu, zatiaľ čo veľké projekty, ako je napríklad obrovský projekt dátového centra Stargate spoločnosti OpenAI v hodnote 500 miliárd dolárov, napredujú. „Nikto mi nedokázal vysvetliť, aký je obchodný zámer týchto gigafabrík,“ povedal nemecký poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených Sergej Lagodinskij na nedávnom podujatí v Bruseli.

„Hovoril som s niektorými ľuďmi, ktorí tvrdia: ,,Proste potrebujeme v Európe viac výpočtového výkonu.“ Keď sa ich však spýtam: ,,Načo?“, odpovedajú: ,,Na tom nezáleží, proste potrebujeme viac výpočtového výkonu.“ Európska komisia vo svojej odpovedi uviedla, že Európa potrebuje výpočtový výkon, aby sa vyhla prílišnej závislosti od iných kontinentov. „Nejde len o surový výpočtový výkon, ide o suverénny výpočtový výkon,“ povedal hovorca Európskej komisie Thomas Regnier.

Konkurent Stargate

Európska komisia sa snaží zabezpečiť výpočtový výkon pre technologických lídrov, startupy a výskumníkov v rámci bloku, aby dohnala vývoj popredných amerických veľkých jazykových modelov (LLM), ako sú GPT od OpenAI a Claude od Anthropic.

Komisia už v roku 2024 oznámila plány na vybudovanie 19 superpočítačov zameraných na umelú inteligenciu v 16 krajinách, známych pod názvom „AI Factories“. V februári minulého roka von der Leyenová načrtla ďalší krok: „gigafactories“.

Cieľom je vybudovať štyri až päť megazariadení, z ktorých každé bude poháňané 100 000 grafickými procesormi (GPU), čo je typ čipu používaný na trénovanie modelov umelej inteligencie. Ich veľkosť by bola štvornásobná v porovnaní s AI Factories a konkurovali by niektorým z popredných svetových projektov, ako je napríklad dátové centrum Stargate spoločnosti OpenAI v Nórsku.

Projekty budú financované kombináciou verejných a súkromných investícií a EÚ zriadila fond vo výške 20 miliárd eur, aby tieto plány podporila zo svojej strany. Počas neformálnej kontroly Komisie v minulom roku bolo podaných celkovo 76 ponúk na zriadenie 60 lokalít v 16 krajinách, medzi ktorými boli aj etablované spoločnosti, ako napríklad francúzska Scaleway. „To svedčí o vznikajúcom podstatnom dopyte na trhu,“ uviedol Regnier z Komisie.

Prebiehajú snahy o zlúčenie a finalizáciu niektorých z týchto ponúk a o vyriešenie praktických detailov medzi krajinami EÚ, ktoré tieto ponuky podporujú, a organizáciou spravujúcou sieť superpočítačov EÚ s názvom EuroHPC. Formálna výzva na predkladanie návrhov bola dvakrát odložená a jej spustenie sa teraz očakáva na jar tohto roku.

Myšlienka je jasná: vybudovať veľmi veľké zariadenia na trénovanie veľmi veľkých modelov umelej inteligencie, čo si vyžaduje obrovské množstvo výpočtového výkonu.

Kritici však tvrdia, že nie je jasné, ktoré spoločnosti budú využívať výkon z týchto megazariadení v porovnaní s menšími zariadeniami. „Je oveľa menej jasné, kto bude cieľovou skupinou týchto gigafabrík,“ uviedla Nicoleta Kyosovska, výskumná asistentka v bruselskom think tanku Centre for European Policy Studies.

Závislosť Európy

Okrem francúzskeho lídra v oblasti umelej inteligencie nemá Európa žiadne spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou, ktoré by boli schopné vyvíjať modely, ktorých trénovanie si vyžaduje takýto výpočtový výkon. Mistral však nečaká na spustenie gigafabrík umelej inteligencie: buduje si vlastnú infraštruktúru.

V februári spoločnosť oznámila investíciu vo výške 1,2 miliardy eur do dátových centier vo Švédsku. Koncom marca získala 830 miliónov dolárov na financovanie dátového centra s takmer 14 000 grafickými procesormi v blízkosti Paríža. To podnietilo výzvy, aby sa Komisia nezameriavala na poskytovanie výpočtového výkonu vývojárom veľkých jazykových modelov, ktoré môžu konkurovať ChatGPT, ale aby zdvojnásobila svoje priemyselné silné stránky.

„Nikdy nemôžeme konkurovať investíciám, ktoré už boli realizované v USA,“ povedala bulharská poslankyňa Európskeho parlamentu Eva Maydell na panelovej diskusii vo februári. „Existuje celý svet za hranicami LLM, kde ležia naše strategické pokroky ako Európanov,“ dodala.

Existujú tiež obavy, že gigafabriky zvýšia závislosť Európy od americkej technológie kvôli dominantnému postaveniu spoločnosti Nvidia, výrobcu čipov so sídlom v Silicon Valley, ktorý je popredným svetovým dodávateľom grafických čipov (GPU).

Skupina 18 poslancov Európskeho parlamentu varovala Komisiu, že priestor pre dátové centrá je „koncentrovaný a ovládaný jediným dodávateľom“, a opýtala sa: „Ako Komisia zamýšľa využiť iniciatívy týkajúce sa gigafabrík umelej inteligencie na zníženie strategickej závislosti Európy?“ Regnier odmietol priamo reagovať na obavy týkajúce sa spoločnosti Nvidia, ale uviedol, že gigafabriky posilnia európsku suverenitu tým, že sa vyhnú závislosti od americkej infraštruktúry.

„Európsky priemysel a výskumníci výslovne požadujú suverénne prostredia, v ktorých budú ich strategické údaje a vlastné modely plne chránené európskym právom bez možnosti zasahovania tretích krajín,“ povedal. Iní tvrdia, že tento plán je nedostatočný a prichádza príliš neskoro a že rozsah investície EÚ vo výške 20 miliárd eur sa nedá porovnať s tým, čo sa pripravuje na globálnej úrovni.