Slovenské zdravotníctvo je tretie najmenej pripravené v Európe podľa GLOBSEC Healthcare Readiness Index 2025

Index porovnáva 26 európskych krajín podľa 47 ukazovateľov, pričom štvrtina výsledku vyhodnocuje súčasné fungovanie zdravotníctva a tri štvrtiny jeho pripravenosť na budúce krízy. Slovensko sa oproti minulému roku zlepšilo najmä vďaka vyššej zaočkovanosti proti HPV, no o jedno miesto si pohoršilo, keď ho predbehlo Poľsko. Slovensko tak už tretí rok po sebe patrí medzi päť najmenej pripravených krajín a zaostáva za priemerom krajín strednej a východnej Európy, ktorý predstavuje 54,3 bodu.

Podľa Martina Smatanu, autora indexu, sú odolné zdravotné systémy výsledkom dlhodobých investícií do prevencie, ľudí, inovácií a infraštruktúry, ktoré sa budujú pred krízou, nie počas nej.

GLOBSEC Healthcare Readiness Index identifikoval desať kľúčových zistení pre Slovensko.

Čakacie lehoty

Slovenskí pacienti čakajú na nový liek priemerne 751 dní, čo je o 153 dní dlhšie ako priemer EÚ. Liek schválený v EÚ sa na Slovensku dostane k pacientom až po viac ako dvoch rokoch, čím Slovensko obsadzuje 23. miesto z 26 krajín. Nové cenové pravidlá v USA navyše môžu čakanie ešte predĺžiť, pričom za desať mesiacov od ich vyhlásenia v máji 2025 klesol počet nových liekov na európskom trhu o 35 percent.

Nové lieky

Slovensko má dostupných len 21 percent nových liekov schválených v rokoch 2021 – 2024. V Česku je to 50 percent a v Nemecku až 93 percent. Po príslušnej novele zákona o úhrade liekov sa dostupnosť zvýšila zo 17 percent na 27 percent v roku 2024, no postupné zastavenie uzatvárania nových zmlúv ministerstvom zdravia situáciu opäť zhoršilo.

Výdavky na prevenciu dosiahli v roku 2024 na Slovensku len 59 eur na obyvateľa, čo predstavuje menej ako štvrtinu holandských 254 eur a výrazne menej ako priemer EÚ, ktorý je 111 eur.

Platy

Plat lekárov sa zdvojnásobil za obdobie rokov 2016 až 2025, z 2 501 eur na odhadovaných 5 371 eur mesačne, no nedostatok zdravotníckeho personálu pretrváva. Slovensko má 22,2 zdravotníckych pracovníkov na 1 000 obyvateľov, z čoho sú 3,7 lekára a 5,7 sestier, čo je najmenej spomedzi susedných krajín.

Slovensko starne najrýchlejšie zo všetkých krajín hodnotených indexom. Do roku 2055 sa počet ľudí nad 65 rokov na 100 produktívnych obyvateľov takmer zdvojnásobí (+96 percent). Bez zlepšenia zdravotného stavu populácie sa predpokladá nárast podielu verejných výdavkov na zdravotníctvo na HDP o 40 percent do roku 2070.

Bezplatné očkovanie proti HPV výrazne zvýšilo zaočkovanosť zo 14 percent v roku 2021 na 35 percent v roku 2023, hoci stále zaostáva za priemerom Európy.

Nárast prípadov rakoviny

Počet nových prípadov rakoviny na Slovensku do roku 2040 porastie najrýchlejšie v porovnaní s inými krajinami indexu – o 31 percent kvôli starnutiu populácie. Slovensko pritom zaostáva v diagnostike, keďže len 16,4 percent žien vo veku 45 – 74 rokov sa zúčastnilo na mamografickom skríningu v roku 2025.

Ministri zdravotníctva na Slovensku vydržia v priemere vo funkcii len rok a pol, čo je menej než vo väčšine hodnotených krajín. Stabilita vedenia je pritom kľúčovým faktorom dlhodobých reforiem.

Približne 8 percent Slovákov uviedlo, že sa stretli s očakávaním úplatku v zdravotníctve.

65-ročný Slovák môže očakávať len 4,9 roka života v zdraví, čo je takmer polovica priemerných 14,2 roka, ktoré môže očakávať Švéd.

Pozitívne ukazovatele

Slovensko dosahuje dobré výsledky v niektorých oblastiach, napríklad len 1,9 percenta ľudí uvádza, že sa k potrebnému vyšetreniu nedostalo, čo je štvrtý najlepší výsledok spomedzi hodnotených krajín. Zaujímavé postavenie má Slovensko aj vo vybavení pre rádioterapiu (4. miesto) a priaznivý pomer seniorov k produktívnej populácii (3. miesto).

Think-tank GLOBSEC zdôrazňuje, že pripravenosť zdravotníctva je súčasťou bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európy. Krajiny závislé od dovozu liekov – 45 percent účinných látok liekov do Európy pochádza z Číny – sú zraniteľné. Ďalším rizikom sú časté kybernetické útoky na nemocnice, pričom v roku 2023 bolo v zdravotníctve EÚ nahlásených 309 závažných kybernetických incidentov, čo je viac než v iných sektoroch. Problémom je aj zdravotná spôsobilosť brancov, ktorá ovplyvňuje obrannú pripravenosť krajín, pričom Slovensko tieto údaje nezverejňuje.