V piatok sa v Bratislave koná posledná rozlúčka so spisovateľom Petrom Jarošom

Peter Jaroš sa narodil v Hybiach. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 študoval odbor slovenčina a ruština. Po ukončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život. Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe.

Po Nežnej revolúcii pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy SR. Po odchode z parlamentu bol umeleckým riaditeľom v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.

Jaroš je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Napísal jeden z najlepších slovenských románov 20. storočia, národný epos Tisícročná včela. V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia a bola aj kandidátom na filmového Oscara.

Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko. Podľa vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník, ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.
SSpisovateľ Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia, okrem iného sa v roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.