Každá desiata slovenská firma má problém s úverom, mnohé sa však o peniaze z banky ani nepokúsia

Upozorňujú na to odborníci Národnej banky Slovenska (NBS) na základe údajov z európskeho prieskumu SAFE, ktorý sleduje prístup malých a stredných podnikov k financovaniu. Rozlišuje pritom dva druhy úverových obmedzení. O objektívnych hovoríme vtedy, keď banka žiadosť zamietne alebo firme poskytne nižšiu sumu, než požadovala. Subjektívne obmedzenia sa týkajú podnikov, ktoré o úver vôbec nepožiadajú, pretože sa obávajú, že ich banka odmietne.

Šanca na hospodársky rast

Práve druhá skupina je z pohľadu ekonomiky problematická. Takéto firmy totiž v bankových štatistikách a úverových registroch prakticky nevidno. NBS upozorňuje, že niektoré z nich môžu svoje šance na získanie financovania podceňovať. Ak sa pre obavy vzdajú úveru, môžu odložiť rozšírenie výroby, nákup technológií či vývoj nových produktov. Prichádzajú tak o možnosť financovať projekty, ktoré by mohli zvýšiť ich produktivitu a podporiť hospodársky rast.

V porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny je Slovensko podľa údajov z prieskumu SAFE za roky 2021 až 2025 mierne pod priemerom, teda úverové obmedzenia sú u nás o niečo menej rozšírené. Najhoršia situácia je v niektorých pobaltských krajinách a štátoch južnej Európy. V prípade subjektívnych obmedzení však Slovensko zaostáva za krajinami, ako sú Česko či Rakúsko, kde je menej podnikov, ktoré sa financovania vzdávajú ešte pred podaním žiadosti.

Úverové podmienky slovenských firiem sa výraznejšie zhoršili v dvoch obdobiach. Prvé súviselo s európskou dlhovou krízou, druhé prišlo po pandémii, keď ekonomiku zasiahla vysoká inflácia a rast úrokových sadzieb. Práve v tomto období dosiahol celkový podiel podnikov čeliacich úverovým obmedzeniam historické maximum približne 13 percent.

Obavy zo zamietnutia

Výrazne pritom pribudli najmä firmy, ktoré o úver nepožiadali pre obavy zo zamietnutia. Ich podiel zostal zvýšený aj po odznení najhorších ekonomických podmienok. Podľa NBS to naznačuje, že strach z odmietnutia môže pretrvávať dlhšie než samotné obdobie zhoršeného prístupu k financovaniu.

Rozdiely sú výrazné aj podľa veľkosti a veku podnikov. Najčastejšie sa s obmedzeniami stretávajú malé a mladé firmy. Medzi podnikmi mladšími ako desať rokov ich eviduje až 18,3 percenta, čo je výrazne viac než v prípade starších spoločností. Menšie podniky majú spravidla horšiu východiskovú pozíciu než firmy s viac ako 50 zamestnancami.

Úverové obmedzenia podľa odvetvia

Situácia sa líši aj podľa odvetvia. Najmenej úverových obmedzení vykazujú priemyselné podniky, najviac stavebné firmy. V obchode a službách je zasa pomerne veľa spoločností, ktoré o úver radšej vôbec nepožiadajú. Význam má aj účel, na ktorý chcú podniky peniaze použiť. Menej obmedzení majú firmy financujúce fixné aktíva alebo zásoby, ktoré môžu slúžiť ako zabezpečenie úveru. Naopak, častejšie sa s problémami stretávajú podniky, ktoré potrebujú peniaze na splatenie existujúcich záväzkov. Časť z nich môže byť vo finančných ťažkostiach, čo znižuje ich šance na získanie ďalšieho financovania.

Vyššie úverové obmedzenia sa objavujú aj pri firmách, ktoré hľadajú peniaze na vývoj nových produktov. To je podľa odborníkov dôležité aj z pohľadu budúceho rozvoja ekonomiky. Práve investície do inovácií môžu zvyšovať produktivitu a konkurencieschopnosť podnikov. Ak sa ich firmy vzdajú pre obavy z bankového odmietnutia, ekonomika môže prísť o príležitosti, ktoré by inak podporili jej rast.

Analýza NBS zároveň naznačuje, že časť podnikov, ktoré sa o úver neuchádzajú, by ho pravdepodobne získala. Podľa konzervatívneho odhadu by jednoznačnú šancu na financovanie malo viac ako 12 percent odradených firiem. Ďalších vyše 40 percent predstavuje hraničnú skupinu podnikov, pri ktorých by získanie úveru mohlo byť reálne, no bez podrobnejších údajov sa to nedá spoľahlivo vyhodnotiť.

To neznamená, že banky by mali automaticky financovať každú spoločnosť, ktorá o úver požiada. Odborníci NBS však upozorňujú, že niektoré firmy sa môžu pripravovať o dostupné možnosti financovania zbytočne. Pomôcť by im mohla lepšia orientácia v úverových možnostiach a užšia komunikácia s bankami, aby dokázali realistickejšie posúdiť svoje šance.

Prípadné opatrenia by sa podľa analýzy mali zamerať najmä na odvetvia, v ktorých je najviac podnikov s potenciálom získať úver, no od financovania ich odrádzajú vlastné obavy. Ak by sa časť z nich podarilo motivovať, aby o úver požiadali, mohli by z neho financovať investície, rozvoj výroby či nové produkty. Prínos by tak nemali iba samotné firmy, ale aj celá ekonomika.