České neziskovky majú strach. Ministerka financií Schillerová chce zmeniť pravidlá dotácií

Ministerstvo financií ČR na čele s Alenou Schillerovou chce zmeniť spôsob vyplácania dotácií z Európskeho sociálneho fondu. Neziskovky sa toho boja ako čert kríža. Píše v komentári českého Sputnika Alena Novotná.

Česko je rajom neštátnych neziskových organizácií. No áno. Len si skúste tipnúť, koľko ich v Českej republike funguje. Tisíc? Samá voda. Desiatky tisíc? Prihorieva. Sto tisíc? Horí. V našej republike je podľa Českého štatistického úradu zaregistrovaných takmer 138-tisíc neštátnych neziskových organizácií. Pričom každý rok ich počet rastie.

Samozrejme, nejde o organizácie Sorosa. Prevažne sú to slušné organizácie so slušnými ľuďmi. Nikto nebude podozrievať napríklad neziskovky Paleček zaoberajúce sa všestrannou pomocou občanom s malým vzrastom a ich rodinám z toho, že vytvárajú v českej spoločnosti atmosféru nenávisti.

Keď sa pozrieme do evidencie neštátnych neziskových organizácií vedenej ministerstvom vnútra, tak sa pred nami otvára fantastický svet ľudských záujmov a starostí. Hneď je človeku dobre z pocitu, že Česi nie sú ľahostajní a pomáhajú svojim blížnym. Lenže medzi organizáciami, ktoré skutočne pomáhajú ľuďom v ich ťažkých životných situáciách, vystrkujú rožky organizácie, za ktorými stoja politické záujmy.

Nie sú len v Prahe alebo Brne. Sú rozosiate po celej Českej republike. Väčšina z nich je napojená nejakým spôsobom na organizáciu Človek v tiesni. Finančne alebo ideologicky. Trebárs prostredníctvom šírenia filmov festivalu Jeden svet vo svojich mestách. Len aby sa nezabudlo. Človek v tiesni dostáva od štátu najväčšiu finančnú pomoc zo všetkých politických neziskoviek. V roku 2016 dostala táto neziskovka 167 miliónov korún.

Je zaujímavé zisťovať, čo sa deje v rôznych kútoch našej republiky. Zoberme trebárs devítitisícové mesto Polička. Ak medzi vami, drahí čitatelia, nie je vášnivý turista, asi netušíte, že sa nachádza v Pardubickom kraji v blízkosti hranice Čiech a Moravy. A tiež tam pôsobí spolok Pontopolis, ktorý je napojený na spomínaného Človeka v tiesni.

Cieľom spolku je “pripomínanie obdobia komunizmu v Československu a ostatných štátoch Východného bloku a Sovietskeho zväzu, zároveň sa tiež snaží otvárať diskusiu o dnešnom stave demokracie u nás a približovať nedemokratické režimy v ostatných krajinách sveta”.

Ale dobre, prečo by nie? V 15. storočí vzdoroval miestny hrad “líške ryšavej”, v našom storočí miestni “lepší ľudia” bojujú za demokraciu. Aj za štátne dotácie. Teda naše peniaze.

Pamätáte predvlaňajší škandál, keď poslanec za ODS Jakub Janda (nezamieňať s aktivistom Jakubom Jandom) navrhol, aby sa milióny určené pre neziskové organizácie, ktoré riešia rovnosť pohlaví, dali radšej na šport? Trebárs menším športovým klubom. Janda vytkol konkrétne organizáciu Gender Studies, že si zo svojej ideológie urobila biznis. Ako to dopadlo? V minulom roku organizácia opäť dostala dotácie od štátu i Európskej únie. Ich výška celkovo presahuje štyri milióny korún. A na dedine chlapci kopú do starej lopty.

Neziskovky teraz dostali strach. Prečo? Pretože ministerstvo financií plánuje pomeniť spôsob vyplácania dotácií z Európskeho sociálneho fondu. Peniaze na takzvané mäkké projekty by tak mali žiadatelia v najbližších rokoch čerpať až spätne. Prečo? Ministerstvo financií tým chce uľaviť štátnemu rozpočtu, peniaze na tieto projekty sa totiž teraz vyplácajú vopred na základe zálohových faktúr.

Pôjde pritom o veľa. Ako uvádza Český štatistický úrad, financovanie neziskových inštitúcií sa z najväčšej časti skladá z transferov a dotácií z verejných zdrojov (33,3%) a príjmov za netrhovú produkciu (23,7%). Príspevok dobrovoľníkov činí len niečo málo cez desať percent. Len pre vašu predstavu, dotáciu od štátu a Európskej únie dostáva zhruba sedem tisíc českých neziskoviek.

Preto neziskové organizácie na čele s Človekom v tiesni doslova pustili do ministerstva financií. Alene Schillerovej vyčítajú, že jej nápad bude mať fatálne následky pre celý neziskový sektor, ktorý čerpá peniaze z EÚ. Buďto by si neziskovky museli vziať na dotácie bankovú pôžičku a zadĺžiť sa, alebo by sa dotácií rovno radšej vzdali.

O pravidlách pre vyplácanie európskych dotácií v ďalšom programovom období, teda v rokoch 2021 až 2027 aktuálne diskutuje na pracovnej úrovni Rada pre Európske štrukturálne a investičné fondy. Súčasný zámer tak nie je zatiaľ definitívny a môže sa ešte zmeniť. Obava politických neziskových organizácií je však jasná.

Alena Novotná