Čo sa v skutočnosti stalo minulý týždeň v Rusku? Skoro nič… iba Putin práve urobil jeden z najdôležitejších krokov k plne nezávislému Rusku

Čo sa v skutočnosti stalo minulý týždeň v Rusku? Skoro nič… iba Putin práve urobil jeden z najdôležitejších krokov k plne nezávislému Rusku

Moskva 7. júla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

 

Ruská federácia vyhlásila úplnú zvrchovanosť – aj takto sa dajú interpretovať výsledky minulotýždňového ruského referenda. Ríšske masmédiá si to akiste len náhodou neráčili všimnúť, ale to sotva niekoho prekvapuje

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Občania Ruskej federácie si minulý týždeň odsúhlasili zmeny v ústave. O čom tá zmena bola? Nebolo to nič viac a nič menej, než deklarácia skutočnej nezávislosti Ruska od vonkajšieho, diaľkového riadenia. Po tridsiatich rokoch fungovania na základe Jeľcinovej „vazalskej“ ústavy má Rusko ústavu naozaj zvrchovaného a plne nezávislého štátu.

Reklama

Ľudia v dôležitých funkciách musia mať iba ruské občianstvo, nesmú mať trvalý pobyt ani účty a významné majetky v zahraničí. Žiaci prvého stupňa základných škôl majú počas vyučovania nárok dostávať bezplatne teplú stravu. Manželstvo je zväzok muža a ženy. Ruský národ a ruský jazyk hrá vo federácii štátotvornú úlohu. Nie je povolené spochybňovať a prekrúcať hrdinské obdobia histórie. Ruská federácia môže vyhlásiť nejaké územie za „federálny región“ s federálnou správou a nesmie sa vzdať akéhokoľvek svojho územia. Štát garantuje rast dôchodkov a sociálnej podpory, povinné sociálne poistenie a ďalšie sociálne benefity. A tak ďalej, a tak ďalej…

Výsledkom novo prijatých zmien v ústave (tých dôležitých tam má byť okolo dvesto) okrem iného je, že krajina bude oveľa menej náchylná na ovplyvňovanie a rozvracanie zvonka – a to sa ríšskym médiám, samozrejme, nepáči. A preto nahlas kričia. Západ, ale aj piata kolóna v Rusku prezentuje celotýždňové referendum so slušnou účasťou 68 percent voličov, z ktorých 78 percent vyjadrilo súhlas so zmenami v ústave, ako fintu, pomocou ktorej si 67-ročný Putin zabezpečil, aby mohol vládnuť ešte ďalších 12 rokov – čiže prakticky doživotne.

Reklama

Toto je vec, ktorú spomedzi celého radu naozaj dôležitých zmien spomínajú ako tú najdôležitejšiu: že jedna osoba má kandidovať na funkciu prezidenta najviac počas dvoch volebných období – nielen po sebe, ale celkovo. Vtip je v tom, že sa to berie odteraz, teda na doterajšie Putinove funkčné obdobia sa vzťahuje takpovediac „amnestia“. No a práve toto ich privádza do zúfalstva: že nimi tak nenávidený líder Ruska, symbol celoplanetárneho odporu proti svetovláde Ríše, bude môcť byť ešte dvanásť rokov v čele Ruskej federácie.

Aby sa v médiách príliš nehovorilo o novej ruskej ústave, aby sa ľudia náhodou nezačali zaujímať o to, čo a prečo sa v ústave zmenilo, a náhodou neprišli na to, že tie zmeny vôbec neboli také strašné, ako naznačujú ríšske masmédiá, ale naopak, mnohé z nich by privítali s uznaním a potleskom, dalo sa očakávať, že sa teraz vynoria nové zástupné témy na démonizovanie Ruska. A hneď sa aj niektoré objavili: patrí medzi ne napríklad mediálny cirkus okolo vraždy Čečenca v Rakúsku, za ktorú boli vraj zadržaní dvaja ľudia pôvodne z krajín Ruskej federácie, možno tiež Čečenci.

Americké médiá a niektorí demokratickí politici tiež začali nahlas obviňovať Rusko, že si u Talibanu objednáva vraždy amerických vojakov v Afganistane. Myšlienka, že by niekto z Ruska platil Talibancom za vraždenie Američanov – akoby Talibanci nemali dosť vlastných dôvodov zabíjať okupantov – je aj na americké pomery nezvyčajne “inteligentná”, a ako sa dalo čakať, nie sú o tom ani žiadne dôkazy. To však nič nemení na tom, že Američania sa chystajú Rusov potrestať.

Ako? Správne – no ako inak, predsa sankciami. Je obdivuhodné, koľko ich ešte majú na sklade: človek by povedal, že už dávno sú sankcie uložené na všetko, na čo sa dalo. Ešte zaujímavejšie však je, že niekoho ešte stále táto trápna hra baví. Na Rusov, ani na zvyšok sveta totiž už dávno nerobí naozaj žiadny dojem, okrem pocitu trápnosti…

Rusko iste nie je nejaký učebnicový vzor demokracie v podobe, v akej ju dnes učia na značkových západných školách. Otázka však je, či je o niečo lepší ten spôsob, ako demokraciu, či skôr „demokraciu“ chápe Západ, s jeho štruktúrami „deep state“, s jeho imperiálnymi vojnami, farebnými revolúciami, miliónovými demonštráciami s vodnými delami (prosím, nezamieňať silu ekonomickej základne s mierou férovosti spoločenského usporiadania).

Reklama

Zmeny v ruskej ústave označujú za prejav túžby samovládcu po vládnutí. Lenže kto nie je odberateľom čiernobieleho komiksového amerického svetonázoru, ten môže v tom, čo sa odohráva v dnešnom Rusku, vidieť niečo úplne iné: geopolitický boj o moc medzi silami, ktoré chcú Rusko rozložiť a urobiť z neho súčasť (rozumej, kolóniu) Ríše, a medzi tými, ktorých môžeme nazvať vlastencami, a ktorí vidia šancu na pozitívny vývoj v osobe Vladimíra Putina.

Ak by Putinovi išlo iba o uchopenie moci, ak by bol naozaj taký totalitný vládca, prečo by to robil takto, prečo by riskoval, že v referende príde o všetko? A akú váhu vlastne má jeho možnosť kandidovať ešte dvakrát, ak prieskumy ctených agentúr hovoria, že jeho popularita údajne stále klesá? Pravda, ríšski kritici to vždy budú stavať do opačného svetla: vraj práve preto to všetko robí takto, lebo voľby aj referendum vždy vie zmanipulovať…

Zoberme si však faktickú podstatu tohto ustanovenia, ktoré Putinových nepriateľov tak rozľútostilo. Bolo by naozaj také nedemokratické, ak by obľúbený prezident smel kandidovať na funkciu hoci aj neobmedzený počet volebných období? Tu treba zdôrazniť to slovo „kandidovať“: to totiž ešte zďaleka neznamená to isté ako „byť zvolený“. Ak ľudia niekoho zvolia v demokratických voľbách, tak je to demokratické – aj keby to bol ľudožrút, aj keby mu rástli rohy, aj keby kandidoval už po desiatykrát. O tom je predsa podstata demokratickej voľby.

A ak má niekto výhrady voči skutočnosti, ktorú popisuje starý citát Johna Actona „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne“, mohol by v takom prípade uvažovať trochu dôslednejšie a aplikovať túto logiku aj (a v prvom rade) tam, kde sa skutočná moc hromadí naozaj už veľmi dlho a veľmi nekontrolovane.

Nebolo by v takom prípade namieste napríklad obmedziť aj možnosť politických strán vstupovať do vlády len v obmedzenom počte volebných období? Alebo obmedziť podobným spôsobom tú najväčšiu svetskú moc, moc ekonomickú? Napríklad majiteľom všetkých spoločností, ktoré dosahujú rozmery väčšie než rozmery rodinného podniku, obmedziť ich vlastníctvo trebárs na dve volebné obdobia? Alebo rovno urobiť raz začas úplný ekonomický reset, vziať boháčom ich majetky a dať všetky podniky do rúk tých ľudí, ktorí ich riadia, a ktorí v nich pracujú? (To všetko v rámci demokratických pravidiel a fungujúcej trhovej ekonomiky…)

Reklama

Poukazovať na potenciálnu hrozbu neprimeranej koncentrácie moci v prípade celkom neškodného bodu v ruskej ústave a úplne ignorovať dynastickú plutokratickú oligarchickú podstatu reálnej moci svetovládnej západnej Ríše, ktorá po stáročia nepripustí žiadnu naozajstnú zmenu, to je také pokrytecké, také falošné, také… západniarske.

Čo sa v tieni toľko škandalizovaného ustanovenia, dávajúceho prezidentovi Putinovi možnosť ešte dvakrát kandidovať, menej spomína, je bod, ktorý je v skutočnosti omnoho závažnejší, je jednou z najdôležitejších zmien v ústave: a síce ustanovenie, že legislatíva Ruskej federácie je nadradená všetkým medzinárodným záväzkom v prípade, ak tieto sú v ňou v rozpore. Čo to v praxi znamená? Nič menej, než definitívne vyhlásenie zvrchovanosti Ruska. Rozsudky zmanipulovaných súdnych tribunálov a dobré rady „nezištných“ inštitúcií ako Medzinárodný menový fond či Svetová banka tak už nebudú pre ruské vedenie záväzné. Toto však ríšske médiá radšej príliš nerozmazávajú: ešte by totiž niekto mohol začať špekulovať, prečo to tak nemajú aj iní.

Napríklad aj Slovensko. No úprimne: nepáčilo by sa vám, keby sme si vyššie spomenuté zmeny urobili v našej ústave aj my, Slováci? Hoci aj s rizikom, že pani Čaputová by mohla kandidovať ešte dvakrát. Nie byť zvolená: kandidovať. To je rozdiel.

Ivan Lehotský

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:10

Vrtuľa červeného veterného mlyna na streche rovnomenného kabaretu Moulin Rouge, ktorý je jednou z najznámejších parížskych atrakcii, sa v noci na štvrtok zrútila, nespôsobila však nijaké zranenia. Oznámili to ráno miestni hasiči.

08:51

Ceny ropy sa vo štvrtok ráno mierne posilnili. Trh reagoval najmä na údaje o klesajúcom dopyte po pohonných látkach v USA, ktoré sú najväčším svetovým spotrebiteľom ropy.

08:41

Právnici zosnulého ruského opozičného politika Alexeja Navaľného zostanú vo vyšetrovacej väzbe ďalšie dva mesiace. V stredu o tom rozhodol mestský súd v Moskve.

08:32

Rusko v stredu vetovalo návrh rezolúcie OSN predloženej Spojenými štátmi a Japonskom, ktorá vyzýva všetky štáty sveta, aby zabránili pretekom v jadrovom zbrojení vo vesmíre.

V 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN návrh podporilo jej 13 členov. Rusko rezolúciu vetovalo a Čína sa hlasovania zdržala.

08:26

Veľká porota v americkom štáte Arizona v stredu obvinila 18 osôb podozrivých z pokusu o falšovanie výsledku prezidentských volieb z roku 2020 v tomto štáte americkej Únie.

Medzi obvinenými zo sprisahania, podvodu a falšovania sú siedmi právnici a spolupracovníci volebného štábu Donalda Trumpa, ako aj 11 republikánskych voliteľov. Všetkým sa im pripisuje snaha spochybniť víťazstvo demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách v roku 2020 v tomto štáte.

08:14

Orgány činné v trestnom konaní v Austrálii vo štvrtok vzniesli obvinenia voči piatich tínedžerom, ktorí boli zadržaní počas policajného záťahu proti sieti predstavujúcej pre verejnosť “neprijateľné riziko”.

08:04

Organizácia Spojených národov v stredu oznámila, že spúšťa nový fond, ktorého cieľom je posilniť ochranu utečencov a vysídlených komunít ohrozených zmenou klímy.

07:57

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok vyzval, aby Spojené štáty a Čína riešili svoje nezhody zodpovedným spôsobom.

Blinken to vyhlásil v Šanghaji deň pred tým, ako sa v piatok v Pekingu stretne s poprednými predstaviteľmi Číny, s ktorými chce rokovať o chúlostivých záležitostiach vrátane Ruska, Taiwanu a obchodnej výmeny.

07:50

Stredajšie prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku vyhrala Gordana Siljanovská-Davkovová, ktorá kandidovala za nacionalistickú stranu Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPMNE).

Z výsledkov sčítania 80 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že táto 70-ročná profesorka práva získala 39,8 percenta hlasov.

voľby
Muž vhadzuje hlasovací lístok do volebnej schránky počas prvého kola prezidentských volieb v Severnom Macedónsku
07:44

Troch ľudí hospitalizovali so zraneniami po tom, ako na podujatie švédskej Ľavicovej strany (V) vtrhli maskovaní útočníci. Uviedla to v stredu švédska polícia.

07:24

Snemovňa reprezentantov amerického štátu Arizona v stredu odhlasovala zrušenie zákona zakazujúceho takmer všetky druhy interrupcií. Najvyšší súd v Arizone pritom pred viac ako dvoma týždňami rozhodol, že tento zákon prijatý pred 160 rokmi je vykonateľný.

07:11

Státisíce ľudí sa vo štvrtok zišli na rôznych miestach po celej Austrálii a na Novom Zélande, aby si pripomenuli svojich padlých v prvej svetovej vojne. Informovala agentúra AFP.

07:02

Jemenskí húsíovia sa prihlásili k útokom na americké a izraelské obchodné plavidlá a americký torpédoborec.

O operáciách informoval Yahya Sari, vojenský hovorca hnutia Ansar Allah.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Plagát portugalskej Karafiátovej revolúcie sa nachádza v mestskom parku v Lisabone. Karafiátová revolúcia ukončila pred 50 rokmi diktatúru v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Armando Franca

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Milan Šupa

Peter Lipták

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali