Rokovania môžu zatieniť nezhody o budúcom spoločnom rozpočte

Diskusia sa už na úvod vyostrila, keď viaceré „šetrné“ štáty dali najavo, že odmietajú výrazné navýšenie výdavkov. Európska komisia (EK) minulý rok navrhla sedemročný rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, ale mnohé členské štáty, ktoré financujú väčšinu rozpočtu, považujú návrh za príliš vysoký.

Nemecký kancelár Friedrich Merz ešte pred začiatkom samitu povedal, že Berlín odmieta zvyšovanie dlhu. „Budeme určovať nové priority. To znamená, že budeme musieť zároveň znížiť výdavky v iných oblastiach,“ uviedol.

Holandský premiér Rob Jetten, ktorého krajina je jedným z najväčších prispievateľov do spoločného rozpočtu, označil návrh Komisie za „neprijateľný“ a zdôraznil, že príspevok jeho krajiny „nemôže explodovať“.

Konečná dohoda sa očakáva až po náročných rokovaniach medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom (EP). Únia sa snaží rozpočet schváliť do konca roka 2026, keďže budúci rok ju čakajú kľúčové voľby vo viacerých členských štátoch vrátane Francúzska.

Návrh počíta s tým, že EÚ začne každoročne splácať desiatky miliárd eur dlhov z obdobia pandémie. Časť europoslancov to odmieta a presadzuje odloženie ich splácania. Parlament zároveň žiada celoúnijnú daň pre najväčšie technologické firmy.

„Nedokážeme vyriešiť všetky krízy a ťažkosti, ktorým čelíme. Potrebujeme nové peniaze na obsluhu starého dlhu a to je niečo, čím sa budeme musieť spolu s členskými štátmi zaoberať,“ povedala na samite predsedníčka EP Roberta Metsolová.

Írsky premiér Micheál Martin, ktorého krajina v júli prevezme európske predsedníctvo od Cypru, očakáva náročné rokovania. „Bude potrebný kompromis. Niektorí si myslia, že rozpočet je príliš vysoký, iní, že je príliš nízky,“ uviedol.