Najvyšší súd: Súdne rozhodnutia nie sú politické signály, ale právne akty

„Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré sa líši od napadnutého rozhodnutia, je výkonom zákonnej právomoci a v žiadnom prípade nie je možné interpretovať ho ako pochybenie,“ zdôraznil NS.

Za absolútne neprípustnú považuje NS situáciu, v ktorej len na základe toho, že súd s najvyššou prieskumnou právomocou zrušil preskúmavané rozhodnutia, sa vyvodzuje alebo čo i len naznačuje podozrenie z trestnej činnosti voči sudcom, ktorí toto rozhodnutie vydali. Rovnaký princíp pritom podľa neho platí symetricky v oboch smeroch. „To, že rozhodnutie súdu bolo v riadnom alebo mimoriadnom konaní zrušené, v žiadnom prípade bez ďalšieho neznamená, že sudcovia, ktorí toto rozhodnutie prijali, spáchali trestný čin alebo sa dopustili disciplinárneho previnenia,“ vysvetľuje NS.

Upozorňuje, že verejné výzvy, predovšetkým zo strany politikov, osôb s inštitucionálnou autoritou či verejnou dôveryhodnosťou, na trestné alebo disciplinárne stíhanie sudcov za ich rozhodnutia, opierajúce sa výlučne o skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli v rámci štandardného opravného konania zrušené, predstavujú vážne ohrozenie nezávislého výkonu súdnictva.

Takéto výzvy produkujú podľa NS tzv. zmrazujúci efekt. Vytvárajú podľa neho atmosféru, v ktorej sudca zvažuje nie to, čo je správne podľa dôkazov a práva, ale to, čo je pre neho bezpečné z hľadiska jeho možného postihu.

NS rešpektuje právo každého občana, odbornej verejnosti i predstaviteľov iných mocí na kritiku súdnych rozhodnutí. Táto kritika je podľa neho súčasťou demokratického diskurzu a súdy ju musia znášať. „Jej hranicou je však moment, keď prestáva byť kritikou a stáva sa nástrojom tlaku. Keď namiesto vecných a odborných argumentov zaznievajú hrozby. Nezávislosť súdnictva nie je sudcovským privilégiom, ale základnou zárukou každého občana, že jeho vec bude rozhodnutá podľa práva a nie podľa toho, kto práve drží politickú moc. Túto záruku je Najvyšší súd odhodlaný chrániť,“ dodal NS.