Čo ak muž pozerá žiadostivo na svoju manželku, je to hriech?

Labanič píše, že človek môže zhrešiť aj pohľadom. Nie každá myšlienka na krásu ženy je však hriechom. Hriechom sa myšlienka podľa jeho slov stáva vtedy, keď sa v nás počne žiadostivosť ochotná ísť ďalej, za istú hranicu.

“Funguje to takto: 1. Do môjho mozgu príde cez zrakový vnem (alebo cez spomienku) obraz. 2. Tento obraz začína pôsobiť na moju fantáziu. 3. Uvedomím si, na čo myslím a čo to so mnou robí, kam ma to vedie, či k nezriadenej túžbe alebo nie. 4. Teraz je moment, keď sa rozhoduje o morálnej povahe mojej myšlienky: rozhodnem sa, či túto myšlienku potlačím, alebo ju budem ďalej rozvíjať. Toto platí vždy, ak ide o žiadostivosť po žene, ktorá nie je mojou manželkou,” vysvetľuje.

V prípade ak ide o manželku je hranica definovaná inak. Podľa Labanič si ale aj tu muž musí dávať pozor.

“Očividne, aj keby som myšlienkami zašiel za hranicu, nepôjde o cudzoložstvo, lebo ide o moju vlastnú manželku. Avšak ani telo mojej manželky nie je predmetom, ktorý môžem používať, ako sa mi zachce. Manželská láska je vzájomným darovaním sa. Preto nemá zmysel moje ‘vyžívanie sa’ zo spomienok, ak v danej chvíli sa nemôžem manželke darovať.” 

Z daného vyplýva, že do určitej miery nie je hriechom túžobne myslieť na svoju manželku. Nesmiem sa však pri tom zájsť za určitú hranicu, kedy sa v mužovi začne vzbudzovať silná sexuálna túžba a napätie.