Odpoveď Kremľa

„Konflikt je potrebné zastaviť, pretože to, čo sa deje, je podľa môjho pevného presvedčenia na prospech a radosť nepriateľov Ruska aj Ukrajiny,“ vyhlásil Tokajev pred začiatkom medziregionálneho fóra oboch krajín. Prezident pritom zdôraznil kategorické odmietnutie vystupovať ako sprostredkovateľ v rokovacom procese, napriek viacerým výzvam. Pritom potvrdil, že Astana naďalej sleduje kurz strategického partnerstva s Moskvou. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine však vplyv Ruska v Strednej Ázii oslabil. Čína vytlačila Moskvu z pozície kľúčového obchodného partnera regiónu. Zároveň Kazachstan posilňuje vzťahy s Európskou úniou, Spojenými štátmi a štátmi Blízkeho východu. V súčasnej zložitej medzinárodnej situácii, v období charakterizovanom zmenami v rovnováhe síl, pretrvávajúcim konfliktom na Ukrajine a jeho dôsledkami, ako aj zintenzívnením súťaže medzi Ruskom, Čínou a USA o vplyv v Strednej Ázii, sú však vzťahy oboch krajín mimoriadne dôležité pre stabilitu v regióne. Kazachstan je síce všeobecne vnímaný ako významný spojenec Ruska v regióne Strednej Ázie, ale Tokajev sa zalieča aj EÚ snahou aspoň čiastočne kopírovať sankcie proti Rusku. Pozrime sa spoločne ako vníma jeho výzvu a jej motiváciu samotná Ruská Federácia, médiá a politológovia.

Výzva  Tokajeva

Prezident Kazachstanu navrhol svojmu ruskému kolegovi Vladimírovi Putinovi „zmraziť konflikt“ s Ukrajinou, pričom uviedol, že ho nepovažuje za občiansku vojnu, ale za medzinárodný konflikt (teda de facto za agresiu Ruska). „Nejde o občiansku vojnu, je to medzinárodný konflikt. K Ukrajine sme sa vždy správali s úctou.“ Povaha tohto konfliktu nie je pre mnohých zrozumiteľná,“ povedal Kasym-Žomart Tokajev. Niektorí politológovia sa domnievajú, že Tokajevove formulácie, vrátane toho, že je mu ľúto obetí na oboch stranách a že vojnu treba zastaviť, naznačujú, že prišli z USA spolu s požiadavkou, aby ich verejne zopakoval Putinovi. V podstate ide zjavne o reakciu Tokajeva na pretrvávajúce útoky ukrajinských ozbrojených síl na Kaspické ropovodné konzorcium (KTK), v dôsledku ktorých bol Kazachstan nútený zastaviť vývoz ropy. Namiesto tvrdého postoja voči Kyjevu sa prezident Kazachstanu rozhodol vyvíjať tlak na Moskvu. Pravdepodobne dúfa, že Washington mu vyjde v ústrety a presvedčí Kyjev, aby prestal útočiť na KTK a jeho tankery. Pre Putina to bolo zjavne neočakávané vyhlásenie, keďže „nerozumieť“ znamená odsudzovať. Dokonca nevedel, čo na to hneď odpovedať.

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev tiež vyhlásil, že Rusko je schopné vyriešiť situáciu na Ukrajine bez účasti sprostredkovateľov. Podľa slov kazachstanského lídra je Rusko veľká krajina, ktorá disponuje všetkým potrebným na samostatné riešenie zložitých otázok. „Kazachstan nie je stranou, ktorá by stála mimo, ale zároveň, napriek všetkým návrhom a výzvam, kategoricky odmietam byť sprostredkovateľom, pretože viem, že Rusko je veľká krajina, ruský národ je veľký národ a, ako sa hovorí, bez sprostredkovateľov si sám poradí so všetkými otázkami, ktoré sú na programe dňa,“ zdôraznil Tokajev. Prezident navrhol vrátiť sa k formule Istanbulských dohôd na urovnanie situácie na Ukrajine a vyzval na zmrazenie súčasného konfliktu. Kazachstanský líder zároveň potvrdil, že Astana naďalej sleduje kurz zameraný na strategické partnerstvo s Moskvou.

Reakcia Kremľa

V reakcii na slová Tokajeva, že povaha tohto konfliktu nie je pre mnohých zrozumiteľná, tlačový tajomník prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že ruská strana má v úmysle s dvojnásobnou intenzitou oboznamovať medzinárodných partnerov s hlavnými príčinami konfliktu na Ukrajine a so stanoviskom Moskvy. Podľa jeho slov by partneri Ruskej federácie mali poznať postoj Moskvy k Ukrajine. Peskov uviedol, že stanovisko prezidenta Kazachstanu k ukrajinskej problematike je síce konzistentné, ale Kremeľ s ním nesúhlasí, hoci je Kazachstan po Bielorusku najbližším partnerom a spojencom Ruska. Podľa Peskovových slov je vzhľadom na súčasný postoj Kyjeva takéto zmrazenie konfliktu v súčasnosti nemožné.

Vladimir Putin v reakcii na Tokajevovu iniciatívu zmraziť bojové operácie  podrobne informoval svojho kazašského kolegu o príčinách a priebehu špeciálnej vojenskej operácie. Už predtým mu v Kremli vysvetlili pokračovanie bojových operácií odmietnutím mierových rokovaní zo strany Kyjeva.

Oficiálne vzťahy sú síce nadštandarné…

Rusko a Kazachstan spája rozsiahla sieť historických, politických, ekonomických a humanitárnych väzieb, ktoré sa vytvorili v postsovietskom období. Tieto väzby posilňuje spoločná pozemná hranica – jedna z najdlhších na svete s dĺžkou približne 7 600 kilometrov – ako aj sovietske dedičstvo, ktoré vytvorilo významnú prepojenosť infraštruktúry, dopravných trás, energetických systémov, ako aj priemyselných a vedeckých väzieb. Kazachstan je členom viacerých regionálnych organizácií, vrátane Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) a Euroázijského ekonomického zväzu (EAEZ), ako aj Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). Toto členstvo posilňuje úlohu Ruska v systéme bezpečnosti a hospodárskych vzťahov s Kazachstanom, najmä po udalostiach z januára 2022, keď boli na žiadosť Astany nasadené sily OZKB na stabilizáciu situácie v krajine.

Londýn posiela Kyjevu technológiu Stone Cloak, má ochrániť drony pred Ruskom

Z ekonomického hľadiska zostáva Rusko jedným z kľúčových obchodných partnerov Kazachstanu. V roku 2025 dosiahol objem obchodu medzi oboma krajinami rekordnú úroveň – takmer 29 miliárd dolárov, pričom celkové ruské investície do kazachstanskej ekonomiky do konca toho istého roka presiahli 29,4 miliardy dolárov. V Kazachstane pôsobí viac ako 33 500 podnikov s ruským kapitálom a realizuje sa vyše sedemdesiat veľkých investičných projektov v odvetviach, ako sú strojárstvo, automobilový priemysel, energetika, poľnohospodárstvo a ropná chémia.

Štátna návšteva ruského prezidenta Vladimíra Putina v Kazachstane v dňoch 27. až 29. mája 2026 mala výrazný politický a symbolický význam. Išlo už o druhú oficiálnu návštevu Putina v Astane v rámci súčasného funkčného obdobia, po ceste v novembri 2024. Je to politický signál, ktorý odzrkadľuje snahu Moskvy posilňovať spoluprácu s Kazachstanom ako s jedným z kľúčových partnerov v euroázijskom priestore. Návšteva sa konala v zložitom medzinárodnom kontexte, v období charakterizovanom zmenami v rovnováhe síl, pretrvávajúcim konfliktom na Ukrajine a jeho dôsledkami, ako aj zintenzívnením súťaže medzi Ruskom, Čínou a USA o vplyv v Strednej Ázii. Navyše samit piatich štátov Strednej Ázie s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa konal vo Washingtone len niekoľko týždňov pred touto návštevou, dodával tejto udalosti širší geopolitický kontext, ktorý presahoval rámec bilaterálnych vzťahov. Počas Putinovej štátnej návštevy podpísali Moskva a Astana dohody v oblasti energetiky a menových swapov, informovala agentúra Bloomberg. Rusko potvrdilo svoju účasť na výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane a posilnilo svoj ekonomický vplyv v regióne.

… ale Kazachstan zavádza „priateľské“ sankcie

Po rokovaniach Tokajeva s Vladimírom Putinom v Omsku, počas ktorých prezident Kazachstanu zdôraznil význam priateľských vzťahov s Ruskom, najväčšia banka krajiny, „Národná banka“, zvýšila províziu pre podnikateľov na 15 % pri prijímaní hotovosti v ruských rubľoch. Rozhodnutie bolo prijaté na pozadí schválenia ďalšieho balíka protiruských sankcií zo strany EÚ. Najviac ohrození budú obyvatelia regiónov Kazachstanu hraničiacich s Ruskou federáciou, ktorí často používajú ruské ruble (pretože prílev Rusov navštevujúcich Kazachstan je pomerne značný). Na juhu Kazachstanu nie je situácia až taká kritická, ale aj tam sa malé a stredné podniky môžu stretnúť s ťažkosťami. A to ešte neberieme do úvahy, o koľko zložitejšie budú cesty Rusov do Kazachstanu, kde teraz často odmietajú prijímať ruble.

Pašinjan sa prvýkrát od volieb rozprával s Putinom. Prvé detaily

Miestne orgány v Kazachstane sa aktívne snažia zdaňovať prakticky akúkoľvek činnosť občanov, ktorú považujú za šedú ekonomiku. To spôsobuje určité ťažkosti bežným obyvateľom krajiny. A opäť sme svedkami takejto situácie: v Astane sa síce oficiálne nepripojili k sankciám EÚ, ale snažia sa, aby ich dodržiavali.

Významná ruská menšina a Kazachovia v Rusku

Podľa najnovších oficiálnych údajov z roku 2026 žije v Kazachstane 14,4 % Rusov. Ich počet sa odhaduje na približne 2 943 022. Podiel ruskej populácie v Kazachstane dlhodobo klesá. Zatiaľ čo pri sčítaní v roku 2009 tvorili Rusi ešte takmer štvrtinu obyvateľov (23,7 %), v roku 2023 to bolo už len 15,1 % a podľa posledných štatistík tento podiel naďalej klesá. Napriek tomuto poklesu sú Rusi aj naďalej najväčšou a najvýznamnejšou menšinou v krajine. Situácia ruskej menšiny v Kazachstane je zložitá o čom svedčí aj jej rýchly pokles. Kým oficiálne stanovisko krajiny zdôrazňuje medzinárodné uznanie jej politiky menšín, akademické zdroje naznačujú určité napätie.

V Rusku pritom podľa oficiálnych údajov kazašského Ministerstva práce a sociálnej ochrany obyvateľstva ku koncu roka 2025 pracovalo 117 114 osôb. Podľa údajov z prvého štvrťroka 2026 ich počet stúpol na približne 124 000. Z údajov vyplýva, že Rusko je pre kazašských pracovných migrantov jednoznačne najvýznamnejšou destináciou, keďže tam smeruje drvivá väčšina z nich.

Tieto personálne prepojenia obe krajiny síce zväčša spájajú, ale môžu byť v určitých prípadoch aj zdrojom napätia.

Na záver

Prečo sa teda Washington rozhodol vyvinúť tlak na Putina prostredníctvom Tokajeva? Ako povedal štátny tajomník Marco Rubio, sú potrebné nové nápady, keďže Ukrajina nesúhlasila s dohodami z Anchorage. Nový nápad spočíva v zavedení prímeria v Čiernom mori, ktoré Rusko nakoniec pre Ukrajinu zablokovalo. Zelenskyj naplánoval návštevu Washingtonu na 28. júla a je veľmi pravdepodobné, že spoločne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom s takouto iniciatívou vystúpi.

Prečítajte si tiež:

• Tokajev zaskočil Putina výzvou na ukončenie vojny, Ukrajina pokračovala v útokoch dronmi
• Kazachstan otočil pravidlá: Tokajev môže napriek vlastnej reforme opäť kandidovať
• Prečo Tokajev verejne navrhol Putinovi ukončiť vojnu?